Autor je komentátorom českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Vývoj na Slovensku zjavne stále častejšie slúži ako inšpirácia českej vláde a jej prívržencom. Či skôr, lepšie povedané, ako varovanie, čomu všetkému by sme sa mali vyhnúť.
Práve teraz riešime ďalší osud Českej televízie a Českého rozhlasu, verejnoprávnych médií, ktoré – len s miernym zveličením – patria ku kľúčovým demokratickým inštitúciám Českej republiky.
Akurát sa pri tom trochu zadýchavajú. Najmä preto, že poplatky, ktoré za ne ľudia platia, sa veľmi dlho nezmenili – v prípade Českej televízie, za ktorú platíme stotridsaťpäť korún mesačne (necelých šesť eur), šestnásť rokov, a pri Českom rozhlase za štyridsaťpäť korún (necelé dve eurá) dokonca devätnásť rokov.
Takže keď sa teraz Fialova vláda konečne rozkývala a navrhla zvýšenie koncesionárskych poplatkov o jedno euro za obe médiá dohromady, teda dvadsaťpäť českých korún mesačne, zdalo by sa, že sa o tom v parlamente nepovedie žiadna dramatická diskusia.
Omyl. Andrej Babiš si túto tému vybral ako ďalšie bojové pole a oznámil, že pre zvýšené poplatky „pôjde na barikády“. To aj vo štvrtok v dolnej komore parlamentu urobil.
Plán predsedu ANO, ktorý sa už o rok na jeseň opäť môže stať českým premiérom, je pre slovenské publikum ľahko rozpoznateľný: zrušiť poplatky, platiť verejnoprávne médiá zo štátneho rozpočtu, významne obmedziť ich rozsah. Odtiaľ vedie priama cesta k znárodneniu a vytvoreniu štátnej, teda vládnej televízie a rozhlasu.
Problém spočíva v tom, že debatovať o zmysle a úlohe médií verejnej služby je, samozrejme, namieste: čo všetko od verejnoprávnej televízie v roku 2024 chceme?
Má napríklad natáčať Stardance, výpravný, drahý a tiež jeden zo svojich najúspešnejších formátov, ktorý však na Slovensku vysiela pod názvom Let’s Dance súkromná televízia Markíza?
Má každý rok vznikať niekoľko detektívnych seriálov nerozpoznateľných od tých, ktoré vyrábajú súkromné televízie?
Má Český rozhlas produkovať stovky podcastov a ponúkať ich zadarmo, čím zjavne kriví rastúci trh? Alebo robiť vlastný „plnotučný“ spravodajský web? Prečo?
To všetko sú legitímne otázky, o ktoré však Andrejovi Babišovi vôbec nejde. Predseda ANO sa síce pred rokom formálne zbavil významného vydavateľstva Mafra, ale pri pohľade na produkciu jeho titulov je zjavné, že vedenie redakcií zostalo v starých koľajach.
Sám Andrej Babiš už do Českej televízie roky nechodí. Pravidelne ho však nájdete v médiách, ktorým sa hovorí „alternatívne“. Aj to by mohlo Slovákom niečo pripomínať.
Obávam sa, že je rozhodnuté. Ak bude mať hnutie ANO na budúci rok dosť síl, bude „riešenie“ verejnoprávnych médií jedným z prvých krokov, do ktorých sa pustí. Bez ohľadu na to, či sa súčasnej vládnej koalícii podarí presadiť vyššie poplatky.
Praha zdraví Bratislavu.
