Autorka je architektka a urbanistka, pôsobí v združení Znepokojené matky a v Komisii územného a strategického plánovania Bratislavy
Viacerým obyvateľom a obyvateľkám Bratislavy a okolia zasvietili oči pri správe, že ministerstvo dopravy sa rozhodlo postaviť tunel Karpaty. Táto dvanásťkilometrová diaľničná spojnica má byť súčasťou nultého obchvatu a spojiť obec Marianka s koncom Rače. Pri predstave každodenných zápch a preťažených mostov v nich zrejme skrslo svetielko nádeje, že sa konečne bude riešiť katastrofálna situácia s dopravou v hlavnom meste.
Namiesto toho by nám však mali blikať všetky kontrolky, aké máme. Mali by svietiť jasnejšie ako slnko. Dôvodov je veľa.
Náhle svetlo nad Karpatmi
Tento investičný projekt sa v prioritách vlády objavil sčista-jasna a jeho prínosy sú nejednoznačné. Minister dopravy Jozef Ráž argumentuje jeho významom pre odľahčenie tranzitnej dopravy, ale nepodložil ho dátami.
Projekt sa nevyskytoval ani v programovom vyhlásení vlády, nie je zaradený medzi prioritné úseky schválené vládou (priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, ministerstvo dopravy, 2020) a jeho urýchlená výstavba nie je v súlade so strategickými dokumentmi Bratislavy ani Bratislavského samosprávneho kraja.
Dokonca ani v medzinárodnom meradle tento tunel nie je významne potrebný. Dostavba rakúskej diaľnice S8, na ktorú sa mal úsek výhľadovo napojiť, tiež nepatrí medzi priority a dokonca sa ňou zaoberajú rakúske súdy.
Napriek tomu len pred pár týždňami koalícia v skrátenom legislatívnom konaní (ako inak!) schválila pochybný zákon o strategických investíciách, ktorý jej umožní jednoduchšie povoľovanie a vyvlastňovanie, a následne predložili tunel Karpaty aj viaceré ďalšie projekty a navrhli ich označiť za „strategickú investíciu“. Na pripomienkovanie mala verejnosť len pár dní.
