Každý, kto v poslednom období zdvihol zbraň proti politikovi, strieľal zároveň na demokraciu. Keby to niekomu pripadalo ako veľmi abstraktné tvrdenie, stačí, ak si bude pozorne všímať, ktorej strane spektra vzápätí atentátnici nabili delá: autoritárskej. A oslabili stranu prodemokratickú.
Dnes sa o demokraciu hrá vo viacerých kútoch Európy aj sveta. Donald Trump je len ďalším zo zástupu politikov, ktorých možno označiť za priamu hrozbu pre tento typ zriadenia.

Rovnako je ním slovenský premiér Robert Fico, ktorého ochota lámať pravidlá politickej súťaže dosahovala vrchol už pred atentátom. Má totiž na takéto konanie fantastické motivácie: už dávno to nie je len pachtenie po moci samotnej, ide mu o existenciálnu otázku osobnej slobody.
Vieme to, nielen odkedy takmer skončil vo vyšetrovacej väzbe. Isté bolo od rozostavenia síl po voľbách 2020, že už nikdy nebude chcieť podstúpiť ani také riziko, ani takú potupu.
Aktívny politik, po ktorom raz už šli orgány vymáhania práva a prípadne zažil trestné konanie, je už zvyčajne schopný všetkého. A jeho agresivita sa kaskádovito leje zhora nadol.