Autor je podpredseda PS
Po nedávnej tragickej zrážke vlaku a autobusu pri Nových Zámkoch ma zarazila informácia, že zranených museli rozvážať do vzdialenejších nemocníc. Novozámockú nemocnicu, ktorú zasiahli záplavy, museli čiastočne zatvoriť, nejazdili v nej výťahy a hrozilo dokonca, že zostane bez energií.
Hrozivý stav mnohých nemocníc, verejných budov či infraštruktúry je dobre známy. Akoby to nestačilo, ešte viac ho zhoršujú častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia. Čelili sme im aj predtým, klimatická kríza zvyšuje výskyt a intenzitu vĺn horúčav, období sucha, striedaných s intenzívnymi zrážkami. Extrémne prejavy počasia súvisiace s klímou v rokoch 1980 – 2000 narástli a spôsobili v EÚ smrť 220-tisíc ľuďom a ekonomické škody v hodnote 650 miliárd eur.
Aké sú vyhliadky?
Vedci uvádzajú, že na Slovensku sa pri strednom veľkom množstve uvoľnených emisií skleníkových plynov do roku 2050 výskyt vĺn horúčav zvýši približne švornásobne, trvanie sa predĺži najmenej o tri dni a teplotné maximá budú častejšie atakovať hranicu 40 °C.
Predĺžia a častejšie sa vyskytnú obdobia sucha, ktoré budú striedané s zvýšeným výskytom intenzívnych zrážok s rizikom vzniku povodní. Čím viac emisií skleníkových plynov ešte ľudstvo vypustí do atmosféry, tým častejšie a intenzívnejšie tieto prejavy počasia budú.
Pre zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy potrebujeme znižovať emisie skleníkových plynov tak rýchlo a výrazne, aby sme zastavili otepľovanie čo najbližšie k hranici 1,5 °C.
Prvým krokom je znižovanie emisií skleníkových plynov, najmä zo spaľovania fosílnych palív. Čím väčšie oteplenie totiž spôsobíme, tým drahšie a náročnejšie bude prispôsobovanie sa, pričom bude rásť počet prípadov, keď sa nevyhneme závažným vplyvom na životy, zdravie a na majetky.
Pritom aj pri najväčšom úsilí istý čas potrvá kým, emisie skleníkových plynov klesnú na minimálnu mieru, ktorú dokáže príroda pohltiť. Ešte horšie to bude s vysokou koncentráciou CO2 v atmosfére a následným pretrvávaním teplejšieho podnebia. Je to tak následkom dlhej životnosti CO2 v atmosfére a tepelnej zotrvačnosti oceánov. Zvýšenie odolnosti na vplyvy zmeny klímy je nevyhnutné. O to viac, že sme neboli pripravení ani na doterajšie extrémne prejavy počasia.
Zdravotníctvo je zraniteľné
Pri niektorých extrémoch môžeme zlepšiť svoju pripravenosť bez veľkých nákladov. Napríklad vo Francúzsku znížili úmrtia spojené s horúčavami, ktoré boli rovnako rekordné v rokoch 2003 a 2019, o 90 percent. Viaceré kľúčové opatrenia pritom nestoja veľké prostriedky: informovanie občanov, systém včasného varovania a pod.
Vráťme sa k zraniteľnosti zdravotníckeho systému. Nová štúdia Cross Dependency Initiative z decembra 2023 uvádza, že bez rýchleho ukončenia využívania fosílnych palív a opatrení na zvýšenie odolnosti nemocníc proti vplyvom zmeny klímy by v Európe mohlo byť do roku 2100 až štyrikrát viac nemocníc (vyše 1000) vystavených vysokému riziku úplného alebo čiastočného odstavenia v dôsledku extrémnych prejavov počasia. Hlavné riziká sú spojené so záplavami.
V prípade, že by svet uvoľňoval emisie skleníkových plynov tak ako doteraz, na Slovensku by bolo vystavených vysokému riziku úplného alebo čiastočného odstavenia v dôsledku extrémnych prejavov počasia až 20 nemocníc. Riziko poškodenia nemocničnej infraštruktúry by narástlo na Slovensku v prípade výraznejšieho globálneho zníženia emisií (ktoré by zastavilo oteplenie na približne 1,8 °C) len o 32 percent do roku 2100, v prípade uvoľňovania emisií ako dosiaľ by riziko narástlo až o 153 percent.
Ak sa pozrieme na prínos zvyšovania odolnosti na negatívne vplyvy zmeny klímy celkovo, v prípade nerealizácie opatrení prispôsobovania sa na zmenu klímy na Slovensku by bolo v roku 2050 ohrozených 145- až 290-tisíc pracovných miest a došlo by k poklesu HDP o 14 – 27,5 miliardy eur.
Vďaka opatreniam prispôsobovania sa na vplyvy zmeny klímy by sa ušetrilo viac peňazí na škodách oproti nákladom. Odhad SHMÚ hovorí o 47 – 71 miliardách ušetrených eur.
