Autor je spisovateľ, venuje sa výskumu totalitných režimov
Ako školák som čítal príbeh Fraňa Kráľa, keď pracoval na stavbe v nacistickom Nemecku. Okolo neho prebehol chlapec na bicykli a keď z neho spadol, budúci spisovateľ mu pomáhal na nohy. Chlapec pomoc prijal, potom zbadal treťotriedneho cudzinca, zlostne sa mu vytrhol, aj si odpľul, akoby jeho pomoc bola hadím jedom.
Prešlo veľa rokov a niečo sa opakuje. Namiesto stavby letiska je tu košický supermarket, namiesto spisovateľa ukrajinský predškolák Beňo. Beňo má draka. Drak nie je nijako osamotený, má ich viac, dalo by sa povedať, že je ich dosť, možno až priveľa.
Ktovie, prečo malý utečenec si obľúbil práve draky, dinosaurov a podobné príšerky. Od vreckových mláďat po dospelých jedincov, ktoré zaujmú jednu detskú náruč.
Mama lekárka dennodenne pomáha našincom na poliklinike, so svojou dobrosrdečnosťou a mäkkou intonáciou si rýchlo získala priazeň pacientov aj susedov v dome.
Beňo sa v škôlke naučil pekne po slovensky a šupinatú potvoru z rúk nepúšťa, akoby ho mala zabávať aj chrániť. Beňo sa chcel so svojím dinosaurom pochváliť. V supermarkete si vyhliadol kočík s mladším kolegom a predviedol mu mýtické dinosaurie scénky, let, pád, kotrmelce. Dieťa v kočíku sa smialo a zabávalo. Lenže prirútil sa otec a zvrieskol na majiteľa príšerky.
