V správe o tom, ako vláda pri rozdávaní peňazí samosprávam na výjazdových rokovaniach uprednostňuje politicky bližších starostov sa zrkadlí značná časť slovenského zmaru. A teraz nemyslíme výber podľa straníckeho kľúča, to je síce trápne až debilné, ale tento folklór kvalitu života neničí „štrukturálne“.
Ihrisko za 57-tisíc pre obec so 60 obyvateľmi. Ako vláda rozdáva dotácie blízkym starostom Čítajte Problém je, že cirkus s marketingovým označením výjazdové rokovanie vlády vôbec existuje. Niežeby vláda nemohla symbolicky doraziť na tvár miesta s problémom republikového významu, ktorý potrebuje republikovú pozornosť. Ale nemá systémovo rozdávať peniaze na opravu okien, dverí a výstavbu ihrísk.
Vláda sa pri tejto činnosti hrdí, že rozdávaním jednorazových účelových dotácií samosprávam pomáha skvalitňovať život „v regiónoch“ (on existuje aj život „mimo regiónu“?), v skutočnosti ňou však neguje zmysel samospráv. Lebo, ako sa bystrejší dovtípili, ich podstatou je samostatná správa.
A v tej im vlády v skutočnosti bránia a škodia nám všetkým.
To už sa dostávame k obľúbeným lokálnym ornamentom pre kognitívne hendikepovaných účastníkov slovenskej verejnej debaty v podobe hesla „peňazí je dosť, stačí prestať kradnúť!“ Nuž, nestačí.
Lapidárne, napríklad české mestá a obce majú na obyvateľa skoro dvojnásobné a v prípade krajov trojnásobné rozpočty. Asi majú aj trochu iné kompetencie a povinnosti, ale ten rozdiel je galaktický a skrývajú sa v ňom odpovede na početné všetečné otázky, napríklad, prečo im vláda nedá dotácie na opravu okien.
To sú totiž všetky tie veci, čo sa nám v cudzine so skutočnými samosprávami páčia – natreté lavičky, opravené chodníky, cyklocesty, knižnice, kultúrne centrá, festivaly, cesty, spoločenské udalosti, sociálne služby pre deti a seniorov a tak ďalej. Skrátka život.
Niežeby sa nedalo zefektívniť hospodárenie slovenských samospráv, ale v princípe ich predstavitelia chcú svojim obyvateľom všetky tie veci kúpiť. Jednak sa chcú s nimi fotiť, niektorí možno aj dohodiť zákazku kamarátom a ukuchtiť si vývar, ale vo všeobecnosti by radi občanom všeličo dopriali. Akurát nemajú za čo.
Probankrotový balíček Igora Matoviča preto nebol takým zločinom len pre drastické zvýšenie výdavkov, ale aj preto, odkiaľ časť z nich zalepil, teda ochudobnením samospráv.
Ak sa teda niekto zaklína „regiónmi“, nech neblúzni o krivení volebného systému, ale dá regiónom, teda samosprávam, peniaze. Dlhodobo a systémovo. Lebo najlepším testom presvedčenia je test peniazmi.
