Orbán ukázal "suverénnu zahraničnú politiku na štyri svetové strany"

Autor je bývalý minister zahraničných vecí Slovenskej repupliky.

Mierová misia Viktora Orbána do Moskvy a Pekingu a kapitulačná misia do Kyjeva vyvolala vlnu rozhorčenia na strane EÚ a NATO. Spojenci aj inštitúcie nešetrili kritikou.

Neprekvapil ani slovenský premiér, ktorý svoj maďarský vzor nenechal v štichu a otvorene ľutoval, že sa nemohol pridať. Mimochodom, bolo by zaujímavé sledovať, či by Viktor Orbán pristal na to, aby sa do sveta rozbehol v tandeme a slávu si neužil sám.

Kritika tejto sólo jazdy maďarského premiéra je teda plne namieste a povedané o nej bolo viac-menej všetko. To, čo však v rámci nesúhlasnej ozveny nezaznelo, je rovnako významné a nemali by sme to prehliadnuť.

Najprv z nášho domáceho pohľadu, Viktor Orbán predviedol praktickú ukážku toho, ako vyzerá suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany.

Mierotvorcovia

Keďže hlavným cieľom zahraničnej politiky je obhajoba národnoštátnych záujmov, tak sa na prvom mieste treba pýtať na jej prínosy pre krajinu. Tie sú také, že po jeho rokovaní v Kremli Moskva odkázala do Kyjeva, že na to, aby bolo prímerie, sa má vzdať svojho územia. Aby tomu u našich susedov ozaj dobre porozumeli, zbombardovali im detskú nemocnicu.

Takto vyzerá krok bližšie k mieru, pretože ten chce naša vláda aj prezident, a opozícia chce, samozrejme, vojnu.

Maďarská suverénna zahraničná politika znamená čoraz väčšiu izoláciu u spojencov. Budapešť ukončila svoje predsedníctvo v EÚ hneď v prvom týždni a nikoho už nezaujíma.

Tiež sa nezdá, že pocit hrdosti na svoju krajinu medzi Maďarmi zvýši to, že mnohí ministri z EÚ už nechcú cestovať do Budapešti, keďže ich líder si rozumie viac s Putinom ako ktorýmkoľvek iným spojeneckým premiérom.

Zrkadlo pre zahraničnú politiku EÚ

A čo by sme na spanilej jazde maďarského premiéra nemali prehliadnuť
v európskom kontexte?

Akokoľvek sa môžeme rozhorčovať nad Viktorom Orbánom, v podstate nastavil zrkadlo tomu, čo voláme spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ. Jej dnešná podoba je taká, že náš vplyv vo svete je napriek proklamovaným ambíciám marginálny. Platí, že sa vieme dohodnúť len na najmenšom spoločnom menovateli, ktorý vo výsledku málokoho vo svete zaujíma.

Nebude to znieť dobre a chcel by som sa mýliť, ale pripravme sa na to, že keď sa jedného dňa bude rokovať o mieri, EÚ ani NATO za stolom nebudú. Spomeňme si, ako to bolo pri prvom pokuse o mier v podobe Minských dohôd. Rokovalo sa vo formáte Ukrajina, OBSE, Rusko a neskôr za sprostredkovania Francúzska a Nemecka v tzv. Normandskom formáte, EÚ nikde.

Podobne to bude aj teraz a otázna je iba rola USA po tamojších prezidentských voľbách.

Slabosť

Toto vieme aj my aj Viktor Orbán, ale otázka znie, prečo to tak je? Hlavne preto, lebo všetci vedia, že EÚ nie je schopná hovoriť jedným hlasom a maďarský premiér evidentne a bez akýchkoľvek pochýb už aj vedome túto percepciu nejednotnosti Únie priživuje.

Nedá sa ubrániť dojmu, že tak robí najmä preto, lebo ani EÚ, ani NATO doteraz nepohli ani centimeter od podmienky, že mier nemôže byť dosiahnutý bez Ukrajiny a bez dodržania dôležitých princípov.

Suma sumárum, partizánska jazda Viktora Orbána v plnej nahote pripomenula slabosť zahraničnej politiky EÚ a v praxi demonštrovala, že ak sa niekto rozhodne, tak si bude robiť, čo chce.

Toto je nemožné v ostatných kľúčových politikách EÚ od obchodu až po vnútorný trh či fiškálne pravidlá. A ak na Slovensku uvážime, že toto sú výsledky maďarskej suverénnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany, tak by mali byť dostatočne odstrašujúce, a nie inšpirujúce.