Autor je bývalý policajný prezident a poslanec za Progresívne Slovensko
Bol štátny sviatok svätých Cyrila a Metoda. Z úst predsedu vlády demokratickej krajiny, ktorá je členom Európskej únie a NATO, mojej vlasti, som sa dozvedel, že môj svetonázor, moje politické presvedčenie a hodnoty, ktoré uznávam zhruba od roku 1982, sú ako rakovina.
Tieto hodnoty sa nazývajú liberálny humanizmus a uskutočňujú sa v liberálnej demokracii. Ani odborná literatúra pri týchto pojmoch nespomína nič, čo by sa podobalo na rakovinu.
Premiérove slová ma značne rozladili. Spomenul som si na môjho otca, ktorý zomrel na túto chorobu.
O skutočnej rakovine v spoločnosti
Organizovaná kriminalita sa však skutočne správa ako rakovina, aj keď som ju takýmto spôsobom nikdy nenazýval. Nazýval som ju špinou, zlom, temnou silou, len aby som nemusel použiť výraz rakovina, ktorý je pre ňu najvýstižnejší. Robím to až teraz, po vystúpení premiéra na Devíne.
Organizovaná kriminalita parazituje na spoločnosti, ničí ju a rastie na jej úkor. Nahlodáva základné funkcie štátu. Deformuje charaktery štátnych úradníkov, čím ničí štátne inštitúcie. Tie s ňou spolupracujú a nekonajú vo verejnom záujme.
Pomáha legalizovať príjmy z nezákonnej činnosti. Jednotlivci vďaka nej získajú niečo, čo je zakázané, neetické, nemorálne alebo príliš drahé. Ničí zdravie, spolunažívanie a vlastne všetko.
Obyčajní občania si to spočiatku ani neuvedomujú, niekedy im dokonca tento stav vyhovuje. Všetko sa totiž dá vybaviť, nejakým spôsobom zohnať, ututlať. Stačí poznať správnych ľudí.
Keď je už špina zažratá
Skutočná organizovaná kriminalita nie sú pouličné gangy silných chlapov, ktorí vypaľujú podnikateľov, predávajú drogy, organizujú prostitúciu, obchodovanie s ľuďmi alebo nelegálny hazard. Toto je len podhubie, z ktorého vyrastá skutočná organizovaná kriminalita.
To podhubie je armáda z radov nezamestnaných alebo málo zarábajúcich mladých mužov, ktorí by boli inak stratení a mohli by len snívať o drahých autách, krásnych ženách, dovolenkách na jachtách a pocite dôležitosti. Táto armáda je potom ochotná urobiť hocičo. Aj vraždiť.
Toto prvotné štádium som doteraz nazýval špinou, ktorá sa dá odstrániť, ale ak sa špina zažerie, potom už bežný prací prostriedok nebude stačiť. Týmto reklamným sloganom - okrem faktov a argumentov - som si v roku 2002 pomohol, keď som ministrovi vnútra vysvetľoval, prečo je nevyhnutné zriadiť špecializovaný súd, prokuratúru, policajné zložky s príslušnými kompetenciami, postupmi a legislatívou.
Keď sa však organizovaná kriminalita zažerie, už sa nedá odstrániť, ani špeciálnymi prostriedkami. Ak ju vládni politici pustia k sebe bližšie, tá potom urobí všetko pre to, aby sa navzájom udržali pri moci.
Zlo a temno
Ak sa spojenie medzi politikou a kriminalitou prehlbuje, hlavné postavy organizovaného zločinu sa dostávajú medzi ekonomické špičky a začnú pretláčať zákony, ktoré im vychádzajú v ústrety. Vzniká autokracia oligarchie.
Toto štádium rozkladu demokracie som doteraz pracovne nazýval zlom. Peniaze zo štátneho rozpočtu nejdú na školstvo, zdravotníctvo alebo verejné služby, ale na oblasti, ktoré prinášajú zisky oligarchom s kriminálnou minulosťou, politikom, ale aj nižším zložkám organizovanej kriminality.
Peniaze nejdú ani na bezpečnostný aparát, ten je zámerne utlmovaný, lebo z podstaty veci nie je pre systém nepotrebný. Do jej udržania sa potom zapojí aj tá časť ekonomickej elity spoločnosti, ktorá síce nemá kriminálnu minulosť, ale ťaží zo systému, v ktorom sa dá podnikať aj obchádzaním zákonov a daňovými optimalizáciami.
Nemusí sa báť, zložky dohliadajúce na dodržiavanie práva dávno rezignovali na svoje poslanie.
Vytvorí sa systém navonok demokratický, ale v skutočnosti slúžiaci záujmom oligarchie. Politická trieda jej garantuje vhodnú legislatívu a bezpečnosť. Toto štádium som zvykol verejne nazývať temno a tých, ktorí to manažujú, temnými silami.
Hľadanie vonkajšieho nepriateľa
Takýto stav je však dlhodobo neudržateľný, občania začínajú pociťovať, že štát nenapĺňa ich životne dôležité potreby. Keďže pre udržanie politickej moci treba získať väčšinu voličov, je dôležité ich presvedčiť, že za tento stav nesie zodpovednosť niekto zvonka. Európska únia, Západ, Soros, liberalizmus, progresivizmus, migranti, zelená politika, médiá, zlá kultúra, LGBTI.
Paradoxom je, že strojcovia tohto systému zväčša dokážu presvedčiť ľudí, ktorí v ich systéme najviac trpia.
Ďalším krokom je zdanlivé pozdvihnutie národného povedomia a prezentácia sociálneho cítenia. Sľubujú, že zastavia to, čo sami zapríčinili. Podobá sa to na praktiky organizovanej kriminality na najnižšej úrovni. Aj tá podnikateľom sľúbi, že ich ochráni pred násilím, no zamlčí, že ho sama vytvorila.
Ak sa politickej strane týmto spôsobom podarí vyhrať voľby, zrazu určuje pravidlá ona. Vláda vytvorí vhodnú legislatívu, ktorá bude prospešná pre systém. V tejto situácii sme len krôčik od smrti demokracie a nastolenia autokracie s vodcom, ktorý zneužil vôľu ľudu pre seba a svojich najbližších.
Ľud, ktorý ho do pozície autokrata dosadil, zistí svoj omyl až vtedy, keď už bude neskoro.
Spomienka na otca
Vrátim sa k otcovi, ktorého som si nesmierne vážil a tento text som napísal kvôli nemu. Z jeho pohľadu bol socializmus dobrým spoločenským zriadením.
Bol murár, majster. Po páde socializmu sa nevedel s touto zmenou zmieriť. Nádej mu svitla až s príchodom Vladimíra Mečiara a potom Roberta Fica.
Často sme o politike debatovali, viedli rozsiahle diskusie. Nedal sa presvedčiť.
Bol na mňa ako policajta hrdý, bol som okresný riaditeľ, 1. viceprezident Policajného zboru a nakoniec prezident. Keď ma Smer druhýkrát vyhodil z funkcie, spýtal sa ma, čo budem teraz robiť. Teraz už nič, odpovedal som mu. Tvoji vyhrali voľby a nebol som pre nich dosť dobrý.
O politike sme sa potom už nerozprávali.
Keď som ho 7. mája 2019 navštívil v Národnom onkologickom ústave, kde bol hospitalizovaný, povedal mi: „Prepáč, že som ti skazil život. Mal si pravdu, žil som v omyle. Hanbil som sa to pred tebou priznať. "
Na druhý deň som dostal telefonát, že skonal. Prihováram sa otcom, matkám, starým otcom a starým mamám, aby dôverovali svojim deťom a vnukom a dopriali im život, aký si oni predstavujú, lebo môže byť neskoro.
