Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Spoločné rokovania českej a slovenskej vlády sa do konca mandátu kabinetu Petra Fialu už nedajú reálne očakávať.
Bola to práve pražská vláda, ktorá ich tento rok v marci odložila, ale väčší diel zodpovednosti za ich krach nesie Robert Fico. Dobré vzťahy na najvyššej vládnej úrovni obetoval upevneniu moci a bičovaniu emócií na domácej politickej scéne.
Dvakrát svitla nádej
„Táto vojna sa začala už v roku 2014 vyčíňaním ukrajinských neonacistov... Jediným plánom Únie je ďalej podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov,“ vyhlásil slovenský premiér k druhému výročiu ruskej agresie na Ukrajinu a dodal ešte niečo o falošnom démonizovaní prezidenta Putina. O niekoľko dní sa minister zahraničia Juraj Blanár stretol s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.
Čo mohol robiť premiér Petr Fiala, keď bezvýhradná podpora Ukrajiny vyšperkovaná oceňovanou muničnou iniciatívou je základným kameňom zahraničnej politiky jeho vlády? A pre Fialu je to aj veľmi osobná téma, bol jedným z prvých politikov na návšteve Kyjeva po napadnutí Ukrajiny.
Od prerušenia schôdzok dvakrát svitla nádej, že sa bohaté slovensko-české vzťahy – kultúrne, ekonomické, športové, pracovné, študijné, rodinné, priateľské, historické i jazykové – podarí doplniť na najvyššej politickej úrovni a zídu sa aj vlády.
Prvý raz to bolo po atentáte na slovenského premiéra, strašnom čine, nad ktorým strnulo nielen Slovensko, ale aj Česko. A druhýkrát pri prvej zahraničnej ceste nového prezidenta Petra Pellegriniho do Prahy. V oboch prípadoch nádeje rýchlo zhasli.