Autori sú poslanci NR SR za Progresívne Slovensko
Volá sa to hodina otázok. Priestor, ktorý majú poslanci a poslankyne Národnej rady na to, aby sa (nielen) ministrov a ministeriek pýtali. A v lepšom prípade dostali aj odpovede.
Teraz ide o ministra životného prostredia, ktorý od prvého dňa na envirorezorte ikskrát pri rôznych príležitostiach tvrdil, že kritická infraštruktúra je jeho prioritou.
Tiež očakávate, že ak je raz niečo prioritou politika, mal by mať od vstupu do úradu úplne konkrétnu predstavu, ako ju bude úspešne realizovať? Tomáš Taraba nielenže nemá plán, on iba nedávno ohlásil jeho prípravu. Stavíme sa, že donedávna nemal ani predstavu o tom, ako kriticky na tom slovenská kritická infraštruktúra v skutočnosti je. Tak sme sa ho na to skúsili spýtať.
Odpovede sme sa nedočkali. Namiesto toho sme si vypočuli, že nevieme čítať v Zbierke zákonov. Nielen my, ale dokonca aj ľudia z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí upozornili na katastrofálny stav vo vodárenských spoločnostiach.
Táto vláda neznáša nezávislých odborníkov a jej členovia si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť zosmiešniť ich. Často však zosmiešnia seba. Pozrime sa na náš príbeh s ministrom životného prostredia a podpredsedom vlády v jednej osobe.
Hodina otázok ho prezradila
Asi sa zhodneme, že dodávky vody sú jednou z najkritickejších častí infraštruktúry. Všíma si ju aj Najvyšší kontrolný úrad a rôznymi cestami upozorňoval na riziká, ktoré môžu viesť k skrytej privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností.
Neostáva len pri tom. Štátni kontrolóri vyčíslili alarmujúci desaťmiliardový investičný dlh v budovaní vodovodov a kanalizácií či v opravách, na ktoré sa nevytvára rezerva. Skrátka, citujúc NKÚ, štát rezignoval na kontrolu vodárenských spoločností.
Na toto sme sa vicepremiéra pýtali, no Tomáš Taraba priamo v pléne spochybnil závažné zistenia NKÚ, pričom povedal, že predseda úradu Ľubomír Andrassy „preháňa“.
Tento postoj mu nebránil v tom, aby hneď Andrassyho zaúkoloval, nech príde s vlastným legislatívnym návrhom, ak vidí priestor na zmenu zákona. To, po prvé, rozhodne nie je kompetencia NKÚ, to má urobiť on. Minister a vicepremiér. A po druhé, svoje vystúpenie začal citáciou zo zákona, podľa ktorej je privatizácia vody nemožná.
Na toto sme sa však nepýtali. S odkazom na zistenia NKÚ sme sa zaujímali o skrytú privatizáciu. O hrozbe, že pre nekonanie štátu samosprávy – zástupcovia občanov – prídu o kontrolu nad podnikmi a tým aj nad dodávkami vody. Vicepremiér tento rozdiel určite pozná, len sa rozhodol povýšenecky a falošne tvrdiť, že nielen my, ale ani štátni kontrolóri nevedia čítať zákon.
Mohol konať skôr
Po vyše mesiaci nášho a mediálneho tlaku prišlo k obratu v prístupe aj v rétorike. Vo štvrtok 18. júla rezort životného prostredia informoval, že so zástupcami NKÚ sa stretol generálny tajomník služobného úradu Marek Chovan. Zhodli sa vraj, že treba cez úpravu legislatívy výraznejšie posilniť vplyv štátu a jasne si stanoviť, kam smerujú vodárenské spoločnosti.
Zrazu to ide. Zrazu minister iniciuje, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne a európske zdroje.
Je len smutnou vizitkou, že predsedu NKÚ osobne neprijal sám minister, hoci Ľubomír Andrassy ho o to opakovane listom žiadal. Taraba nemal čas odpovedať, pretože okrem iného sledoval našu tlačovú konferenciu, aby sa následne so sebe vlastnou aroganciou pýtal, „prečo premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor v danej veci nekonal, keď ho Najvyšší kontrolný úrad SR prišiel o tom informovať?“
Aká je skutočnosť? Premiér vlády odborníkov po varovaní konal, zriadil pracovnú skupinu, ktorá o riziku primátorov a starostov zrozumiteľne informovala. List ZMOS-u odišiel 27. októbra minulého roka, potom však ministerstvo životného prostredia prevzal Taraba a táto téma zhasla. Nebyť politického tlaku, je vysoko pravdepodobné, že by to tak bolo až doteraz.
Čo bude ďalej?
V ideálnom svete by sa vicepremiér ospravedlnil za to, že podcenil situáciu a verejne spochybnil prácu štátnych kontrolórov. Tiež by oľutoval svoj slovník namierený voči opozícii. Buďme však realisti, vieme, o kom sa rozprávame a v akých pokrivených štandardoch politickej kultúry žijeme.
Nateraz by sme uvítali, keby Tomáš Taraba k situácii zaujal jasné stanovisko a nebolo by nutné ho z neho dolovať. A aby konečne konal. Očakávali by sme to od zástupcu koalície, ktorá sa pri každej možnej príležitosti chváli zakotvením ochrany vody v Ústave.
A potom treba dotiahnuť len „drobnosti“: napojiť pol milióna ľudí na vodovody a milión ľudí na kanalizácie, nahradiť prestarnuté systémy po životnosti, znížiť úniky vody, zvýšiť kapacitu čistiarní a odolnosť pred extrémami počasia znásobenými klimatickou zmenou a tak ďalej.
Pán Taraba, vyvolávate dojem, že na všetko máte riešenie, na rozdiel od opozície či nezávislých odborníkov. Určite ho máte aj pri téme, ktorá je vašou prioritou. A mohli by sme ho vidieť?
