Autorka je spisovateľka
Tá kniha bola ako šľahnutie bičom. Autobiografická próza Andyho Behrmana Electroboy vyšla pred vyše dvadsiatimi rokmi, ale ostala mi v hlave ako jedno z najstrhujúcejších osobných svedectiev o duševnej chorobe. U „elektrochlapca“ (odvodené od elektrokonvulzívnej liečby, ktorú musel podstúpiť) šlo konkrétne o bipolárnu poruchu, striedanie depresívnych a manických epizód.
Drsné zápisky o výstrednom rozhadzovaní peňazí, nezmyselnom cestovaní cez polovicu zemegule a rizikovom správaní v baroch a spálňach striedali obdobia pádov až na samé dno temnoty. (Keď som vtedy požičala Behrmana mame, skonštatovala, že ona je vlastne so svojimi pólmi na tom ešte dobre.)
Po pätnástich rokoch vyšlo (rovnako v českom vydavateľstve Portál) podobné autobiografické rozprávanie psychologičky a psychoterapeutky Kay Redfield Jamisonovej.
Neklidná mysl však nie je knihou kazuistík jej pacientov. Ona sama totiž čelí paradoxu, že je postihnutá bipolárnou poruchou, a pritom pomáha ľuďom s duševnými problémami.
Jej rozprávanie je tlmenejšie než strhujúci príval obrazov „electroboya“, no cítiť z neho, ako ťažko si v sebe prekliesňovala cestu, keď so svojou diagnózou postupne vychádzala na svetlo nielen pred kolegami, ale napokon aj pred širokou čitateľskou verejnosťou.
