Po zvyšku Európy už aj Slovensko obchádza strašidlo – strašidlo konsolidácie.
K štvanici na toto strašidlo sa vzácne spojili občania a politici z protiľahlých brehov. Niežeby boli proti konsolidácii ako takej, ale svorne vravia, že sa táto povinnosť dá (hovorí opozícia) alebo dala (hovorí koalícia) vybaviť bezbolestne.
Samozrejme, tu už sa začínajú rozpory. Zatiaľ čo koalícia vidí chybu v predchádzajúcich vládach, ktoré jej zanechali vysoké deficity, opozícia kritizuje neoficiálne úvahy, ako je napríklad zavedenie transakčnej dane alebo zvýšenie DPH, pretože to napokon zaplatia „ľudia“. Pravdu majú všetci, akurát je to jedno.

Na tomto mieste si preto môžeme povedať to podstatné. Po prvé, že výdavky slovenských verejných rozpočtov prekračujú príjmy v miere, ktorá je dlhodobo neudržateľná. Z čoho vyplýva druhý fakt, že náprava tohto stavu z povahy veci musí dosiahnuť intenzitu, ktorú pocítia občania.
Ako vždy vo svete obmedzených zdrojov a nekonečných potrieb.
Preto je kritika vlády, že jej konsolidáciu zaplatia občania, taká otravná. A kto by ju mal akože zaplatiť? Áno, dá sa politicky trepať o ministerských paušáloch a rente pre Roberta Fica (ktorá, mimochodom, stála poplatníkov doslova nula eur), ale tu sme pri miliardách eur, tak sa rozprávajme vážne.