Zdravotníctvo je jeden z tých rezortov, ktoré by nemali byť spolitizované, a mali by byť pod ostrou kontrolou verejnosti. Ak niekto zlyhá zásadným spôsobom, tak sa životy neohrozujú selektívne, teda nielen tých voličov, ktorí vo voľbách napríklad volili liberálne strany, ale úplne všetkých.
Na Slovensku vlády systematicky kynožili kontinuitu odborníkov na ministerstvách, keďže potrebovali živiť svojich ľudí, ktorí sa na ne prisali práve s vidinou s kariérneho postupu.
Smer tieto politické výmeny dotiahol do dokonalosti a dnes vládna koalícia odvoláva manažérov v rámci dominantného pocitu „teraz vládneme my“. V niektorých prípadoch aj z pomsty.
V takejto atmosfére samotní riaditelia majú pocit, že sa musia zbavovať „nevhodných“ odborníkov, manažérov a obklopovať sa svojimi ľuďmi. Preto je vo verejnom záujme hovoriť o tom, čo sa deje v kardiocentre trenčianskej nemocnice, aj keď jej vedenie a ministerstvo zdravotníctva tvrdia, že všetko je v poriadku.

Naozaj sa nič nedeje? Po tom, ako riaditeľ nemocnice odvolal primára centra, väčšina lekárov podala výpovede a centrum nie je schopné normálne fungovať. Ak niekto v týchto dňoch dostane infarkt v okolí Trenčína, musia ho prevážať do Nitry, Martina alebo Bratislavy.
Pre zdravotníkov je to boj s časom o život pacienta. Pre manažment nemocnice boj o interpretácie, prečo vlastne odvolali primára, ktorý postavil kardiocentrum. Navyše ho postavil s odborníkmi, ktorí predtým pôsobili v zahraničí a vrátili sa práve pre prácu s odvolaným primárom.
Tento prípad ďaleko presahuje odpoveď, že je to interná záležitosť nemocnice. Verejnosť má právo na dodatočné informácie.
Prípady, ako je oklieštené kardiocentrum, nie sú otázkou politického boja, ale ochranou zdravia ľudí bez krúžkov pre opozíciu alebo koalíciu. A tak by sa k tomu mala stavať vláda.