Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Milan Uhrík a Milan Mazurek nedávno oznámili, že ich hnutie Republika zakladá spolu s nemeckou Alternatívou pre Nemecko (AfD) a ďalšími „vlasteneckými“ stranami z Európy europarlamentnú frakciu Európa suverénnych národov (ESN).
Zároveň oznámili, že predseda hnutia Republika Milan Uhrík bol zvolený za podpredsedu celej frakcie, čo považujú za obrovský úspech. Až potiaľto obaja politici na počudovanie hovorili viac-menej pravdu.
Vzápätí však začali vysvetľovať fakt, že kým Milan Uhrík bol zvolený za podpredsedu ESN, Milan Mazurek nebol prijatý ani len za člena frakcie. Vysvetlenie z úst Milana Uhríka bolo nasledovné:
„Do novej frakcie vstupujem zatiaľ ja ako predseda hnutia. Milan Mazurek a ďalší noví europoslanci z ďalších krajín sa pridajú potom neskôr, keď sa lepšie spoznajú, pretože budovanie a vytvorenie frakcie je dosť administratívne náročný proces a hlavne pracovali sme v značnej časovej tiesni.“
Je to naozaj zábavné. A je to čisté klamstvo. Takže, aké sú fakty?
Poľskí a bulharskí extrémisti to zvládli
Politickú skupinu ESN založilo 25 europoslancov zvolených za osem strán z ôsmich krajín Európskej únie, čím splnili základnú podmienku, že na vznik frakcie v Európskom parlamente (EP) treba minimálne 23 poslancov z minimálne štvrtiny členských krajín EÚ. Teda pri súčasnom počte členských krajín 27 na vznik novej frakcie treba minimálne sedem politických strán zo siedmich členských štátov. Extrémistom sa to podarilo s odretými ušami.
Päť z týchto strán má v EP iba jedného poslanca, ktorý sa stal členom frakcie. Poľská strana Nová nádej má v EP troch poslancov a všetci traja sa od začiatku stali členmi ESN. Pre poľských extrémistov to asi nebol administratívne náročný proces a nepotrebovali dlhší čas, aby sa lepšie spoznali s ostatnými extrémistami. Bulharská strana Oživenie má v EP tiež troch poslancov a takisto sa všetci traja stali bez dlhého spoznávania a administratívnych ťažkostí členmi skupiny od jej založenia. Veď každý člen sa počíta, aby bola dosiahnutá hranica 23 poslancov potrebných na vytvorenie skupiny.
Ak tieto dve členské strany ESN vstúpili do frakcie so všetkými zvolenými poslancami hneď pri jej vzniku, prečo nie aj Republika? Odpoveď nájdeme v sesterskej strane Republiky, nemeckej AfD.
V EP má 15 poslancov, členmi skupiny ESN je však iba 14 z nich. Prečo?
Nie dosť extrémistickí pre Mazureka
Líder kandidátky AfD Maximilian Krah pred eurovoľbami v jednom z rozhovorov povedal, že „nikdy nepovie, že každý, kto nosil uniformu SS, bol automaticky zločinec“. To bol odkaz na nemeckého spisovateľa Güntera Grassa, ktorý sa na sklonku života priznal, že ako tínedžer vstúpil do Waffen-SS.
Toto vyjadrenie vyvolalo aj medzi stranami a politikmi, ktorí sú vnímaní a označovaní ako „krajne pravicoví“, pobúrenie a viedlo k tomu, že AfD bola pred eurovoľbami vylúčená zo skupiny Identita a Demokracia vedenej francúzskou stranou Národné zhromaždenie (združenie) Marine Le Penovej. AfD následne vylúčila Maximiliana Kraha zo svojich radov, ale ani to nepomohlo k návratu AfD k Le Penovej, ktorá si našla nových kamarátov Orbána a Babiša. A tak AfD musela založiť novú, ešte extrémistickejšiu frakciu, ako je skupina Patrioti pre Európu. Nie je však dosť extrémistická na to, aby prijala Milana Mazureka.
Politici z extrémistických strán (tento výraz považujem za presnejší ako pojem „krajná pravica“, lebo tieto strany majú často ľavicový ekonomický program) sa urputne snažia hrať na demokratických vlastencov. A ľudia ako Maximilian Krah alebo Milan Mazurek im túto snahu o zlepšenie imidžu ničia svojimi nedávnymi (Krah) alebo aj dávnejšími (Mazurek) vyhláseniami.
Preto ani pre jedného z nich v súčasnosti nie je v skupine ESN miesto. Ostáva im iba dúfať, že extrémisti zo skupiny Európa suverénnych národov časom rezignujú na budovanie lepšieho imidžu a prijatím Milana Mazureka a Maximiliana Kraha sa otvorene prihlásia k fašizmu a neonacizmu.
