Autor je teológ a poslanec za Progresívne Slovensko
Návrat k myšlienkam zmluvy s Vatikánom nepovedie k väčšej slobode, ešte viac nás vzdiali od ideálu Nežnej revolúcie.
V prvých kapitolách evanjelia je stať o vnútornej príprave Ježiša na verejné účinkovanie. Veriaci ju poznajú ako „pokúšanie na púšti“.
Najsilnejším odkazom tohto príbehu je, že zvrátené požiadavky pokušiteľa prichádzajú obalené do zbožných formulácií vytrhnutých z toho, čo sám Ježiš poznal ako „písmo a proroci“. Ježiš pokušeniu nepodľahol. Odhalil totiž perfídnosť toho, čo sa mu ponúka, a odmietol to.
Premiér Robert Fico sa, ako je známe, rozišiel s kresťanskou vierou a deklaroval to podpisom pri vstupe do KSČ. To mu, samozrejme, nebráni, aby kresťanskú vieru šikovne využíval v mocenských hrách. Teraz napríklad hovorí, že hrádzou proti liberalizmu treba chrániť kresťanské hodnoty.
Spomienky na rok 2006
Premiér nepovedal, čo si pod touto hrádzou predstavuje. Uvoľnil tým cestu, aby sa oživili spomienky na myšlienku, že do ústavy by sa mohla dostať výhrada vo svedomí.
Hrádzu proti liberalizmu má tvoriť posilnenie slobody. V tomto prípade slobody svedomia. Slobodou proti slobode?
Na toto však netreba meniť ústavu, už súčasné znenie slobodu svedomia zaručuje. V článku 24 sa píše: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú.“
Výhrada vo svedomí je v článku 25 v tomto znení: „Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.“
V čom teda treba posilňovať slobodu svedomia a výhradu vo svedomí? Na nájdenie odpovede netreba zájsť ďaleko, stačí si nalistovať návrh čiastkovej zmluvy vyplývajúcej zo Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.
Neviem, koľkí z vás si na ňu pamätajú, no v roku 2006 viedla výhrada vo svedomí k pádu druhej vlády Mikuláša Dzurindu . Vtedajší návrh ju rozširoval aj do zdravotníctva (možnosť odmietnuť vykonať interrupciu, umelé oplodnenie...), vzdelávania (možnosť odmietnuť vzdelávanie v určitých témach, ktoré sú v rozpore s učením cirkvi), právnych služieb (bez bližšej špecifikácie) a pracovného práva (tiež bez bližšej špecifikácie).
Najzávažnejším „posilnením slobody svedomia“ a „výhrady vo svedomí“ v návrhu čiastkovej zmluvy je rozšírenie práva na uplatňovanie výhrady vo svedomí z jednotlivca na inštitúcie zriadené cirkvou. Napríklad školy zriadené cirkvou by tak mohli odmietnuť učiť o evolučnej teórii, lebo je v rozpore s biblickou náukou.
Svedomie je výsostne individuálnou kategóriou a len ťažko možno hovoriť o svedomí inštitúcie.
Proti ideám Novembra
Táto nesplnená požiadavka základnej zmluvy s Vatikánom sa v navrhovanej podobe očividne bije s nesplnenou požiadavkou novembra 1989, ktorou je dôsledná odluka štátu a cirkvi.
Uzatvorenie takejto medzinárodnej zmluvy alebo vpísanie tohto obsahu do ústavy by totiž nebolo krokom k zvýšeniu náboženskej neutrality štátu. Práve naopak. Ešte by sa zvýšili privilégiá určitej náboženskej konfesie v štáte, ktorý sa definuje ako sekulárny.
Verím, že príbeh o pokúšaní Ježiša poznajú všetci, ktorí sa hlásia k viere. A že majú svedomie dosť vycvičené na to, aby si poučenie z tohto príbehu vedeli vztiahnuť aj na to, čo sa deje okolo nás.
