Keď vrcholil rozruch okolo michalovského zasadania vlád Slovenska a Ukrajiny, na tomto mieste stálo, že kým pre verejnosť sa komunikovali fantómové agendy, napríklad železnica Kyjev - Košice, dokonale ironické je, že o tranzitoch ropy a plynu, čo je pre nás najcitlivejšia bilaterálna záležitosť, nepadla ani veta. Aj keď konkrétne plynová zmluva má vypršať na Silvestra 2024.
To je pripomienka, že „nový pragmatizmus“ (Šmyhal) ukrajinsko-slovenských vzťahov je obyčajný humbug. A to je správny a žiaduci kontext, v ktorom vynikne bezbranná nahota a nepripravenosť Fica IV na udalosť toho typu, akou je dnes ukrajinská sankcia na Lukoil. Niežeby tento ťah Kyjeva neprekvapil. Prekvapil, no spektakulárne priznanie, že z taktiky a stratégie Kyjeva je jeleň, si môže dovoliť komentátor, ale nie vláda.
Kým zrozumiteľnosť je problém Zelenského a Šmyhala, už čisto slovenský je to, že vláda celkom ignorovala skutočnosť, že Slovensko má na ruskú ropu iba výnimku. Navyše už raz prolongovaná bola. Keby sa vláda a Slovnaft správali podľa toho, že tranzit ropy (aj plynu) majú len dočasu (Silvester), zníženie prietoku na merači v Kapušanoch ako dôsledok sankcie by žiadny problém nebol. Ruské „čierne zlato“ by kompenzovala napríklad Adria. (To je ropovod.)
Dôležitý podčiarnik: keby vám niekto na tomto mieste tvrdil, že Slovnaft ešte nemal dosť času sa pripraviť na „reformu“, môžete ho pokojne dehumanizovať.
Jadro pudla ide teraz. Firemnú politiku MOL-u, ktorý je vlastníkom Slovnaftu, diktuje Orbán, pre ktorého je ruská ropa ďalším z prostriedkov na rozdelenie a destabilizáciu Európskej únie. (Dobre, šéf MOL-u Hernádi pred týždňom vybehol s kritikou Orbána, konkrétne daňovej politiky. Insiderov v Pešti to zaskočilo, niektorých azda až šokovalo, ale čo zo „vzbury“ vyplýva pre budúcnosť maďarskej energetickej politiky, netuší nikto.)
Maďarsko-slovenské (fakticky) ultimátum, aby EK ropnú kauzu vyriešila do troch dní (!!), je ďalší vrh Orbána do nového konfliktu proti „nikým nevoleným bruselským byrokratom“. Pre Slovensko vážnejší problém než prípadná miestna ropná kríza je budovanie, posilnenie symboliky úzkeho a pevného tandemu Budapešti a Bratislavy. To je korektné odtiaľ-potiaľ.
Áno, Fico IV má úprimnú vôľu a snahu zjednotiť krok s Orbánom, ale je zbabelý. Žiarivý príklad sú Patrioti pre Európu, kam ho volá hlas krvi. Pritom autokratické deformácie v Maďarsku a na Slovensku tiež ešte nie sú jedna k jednej.
Žiaľ, (pre)množenie prípadov, keď ruka v ruke s Maďarom Fico útočí proti EÚ (Ukrajine, NATO, Green Dealu atď.), tlačí Slovensko do pozície jednovaječného dvojčaťa, čo sa môže ukázať ako imidžová kliatba.
