Keď sa Tomáš Taraba prejavil vo funkcii životného prostredia, viacerí sme si vydýchli. Niežeby prekvapil erudíciou a kompetenciou, čestnými úmyslami či vycibreným vkusom, v tom sa podľa očakávaní prejavil ako konzument moci v priesečníku vandrákov z OĽaNO, gaunerov zo Sme rodina a fašistov z ĽSNS.
Vzhľadom na dovtedajšie remeselne zručné politické pôsobenie a schopnosť bez pátosu opisovať politické pomery však pôsobil ako veľká hrozba s potenciálom zaradiť sa k elitným slovenským kazisvetom, azda až na úrovni Roberta Fica a Vladimíra Mečiara.
Od komplotu v Demänovskej doline po ohrozenie miliárd: Plán obnovy by stopol aj eldorádo v Tatrách Čítajte Keď však v ministerskej funkcii dostal príležitosti pustiť sa do dobrodružstiev myslenia, našťastie sa ukázalo, že jeho kognitívne schopnosti významne zaostávajú za jeho ambíciami a vystupovaním, ktoré prekračuje nonšalanciu v takej miere, že by ju jemnejšie povahy mohli označiť za chrapúnstvo.
Lapidárne, nemá na to, aby Slovensku škodil „štrukturálne“. Žiaľ, plán obnovy mu umožňuje škodiť aj inak.
