Posledná večera či bakchanálie, Smrť na bielom koni či Sequana, žena bez hlavy aka Mária Antoinetta. Priveľa ľudí vraj zostalo po piatkovom ceremoniáli v Paríži urazených a rozhorčených.
Otvárací ceremoniál olympijských hier je už tradične plný symbolov a symboliky. Niekoho nadchnú a niekto sa môže cítiť dotknutý. Zvlášť, ak má pocit, že sú zosmiešňované jeho viera alebo hodnoty. Takéto zosmiešňovanie však netreba hľadať všade. Najmä ak ide o umenie, ktoré má provokovať, spojené so športom, ktorý má baviť.
Nemali by nás v skutočnosti urážať úplne iné veci?
Napríklad, keď sa minister životného prostredia namiesto riešenia klimatickej krízy vysmieva ľuďom, že ich zmietla smršť. Alebo to, že svoj rezort rozvrátil tak, že krajina môže prísť o miliardy eur. Že štátny tajomník ministerstva životného prostredia sa vozí helikoptérou ponad chránené lokality a plaší zvieratá a popritom sa vysmieva mimovládkarom, ktorí ich roky chránili.
