Ani netreba priveľa irónie, aby sme povedali, že niektorí politici z hľadiska komunikácie opísali ani nie že kruh, ale špirálu. Na začiatku mali svojich hovorcov, aby za nich komunikovali, vďaka moru sociálnych sietí sa nám už prihovárajú priamo a niektorí zašli ešte ďalej a stali sa hovorcami iných.
Vezmime si Roberta Fica. Samozvaný obhajca slovenskej suverenity a ľadoborec politiky štyroch svetových strán nielenže začal robiť hovorcu zahraničnému ropnému gigantu, ale ako typický národnosociálny demokrat sa vyhráža, že na ochranu jeho záujmov nasadí aj slovenskú štátnu moc.

Tak sa zhruba dá zhrnúť jeho angažmán vo veci ukrajinských sankcií na ruský Lukoil. Fico totiž jednak žiada o zásah Európsku komisiu (zrazu je eurokracia lepšia než suverenita) a zároveň hrozí, že ak sa neobnoví tok ropy z Lukoilu do Slovnaftu, ten zastaví vývoz ropy na Ukrajinu.
To je skoro také uveriteľné, ako keď sa žralok vyhráža redukčnou diétou, ale pozoruhodností je tu viac.