Vo všeobecnom zmare a bohovaní na nehorázností vládnych maskotov a maskotiek máme sklon to prehliadať, ale štvrtá vláda Roberta Fica sa od predchádzajúcich odlišuje v jednom podstatnom ohľade. Prakticky bezprostredne po nástupe čelí problémom s tým, čo nazýval „sociálnym zmierom“ a vždy to bola jeho silná stránka.
Niežeby sa neobjavili občasné štrajky, ale Fico so svojimi ľuďmi vždy obchádzal jednotlivé stavy a kombináciou prísľubov, výhovoriek a hrozieb ich úspešne presviedčal, že viac im realisticky nikto nedá. Najjagavejšiu podobu tento korporativizmus zaznamenal pri vzniku „Rady solidarity a rozvoja“ po roku 2012.
Samosprávam vysychajú finančné zdroje. Štatutári si krátia platy Čítajte Časy sa však menia a dnes je situácia výrazne odlišná. Môžu za to jednak vonkajšie faktory, ale aj vnútorné pomery vo vláde, politické motivácie a kompetencia jej členov. Motivácie sa zúžili na ochranu vlastných záujmov a mieru kompetentnosti ilustrujú trubirohovia, ktorým Fico rozdal funkcie na Úrade vlády.
To sa nakoniec niekde musí prejaviť.
