Štatistiky Center for research on energy (CREA) nie sú iste jediné. Zrejme existujú aj „umiernenejšie“. Obraz o spotrebe a spotrebiteľoch ruského plynu a ropy podľa CREA je však natoľko explicitne šokujúci, že všetci politici a inštitúcie, ktorí berú sami seba vážne a majú čosi so sankciami spoločné, by mali vyhlásiť poplach, konať a potom zaliezť kamsi do kanála.

Samozrejme, ľahko sa píše a radí, určite to nie je triviálne. Lenže čoraz naliehavejšie chýry, a to aj z relevantných zdrojov, že biznis s ruskou ropou a plynom kvitne aj naďalej cez sprostredkovateľské firmy a štáty, sa nechávali bez povšimnutia.
Nečudo, ak mnohí „chcimírovia“ a „putinversteheri“ budú fakticky nárast odbytu ruských surovín podávať ako dôkaz, že svetová energetika sa bez Rusov nezaobíde a nefunguje (neexistuje).
Čísla CREA sú zosmiešnením Únie i Slovenska. Rozdiel bude v tom, že zatiaľ čo na úrovni Komisie bude príčinou podcenenie, nedbanlivosť, na Slovensku sa dá vcelku jednoznačne identifikovať politický zámer zostať čo najdlhšie napichnutí(ý) na ruské zdroje.