Autor je komentátorom českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Na začiatok úprimná gratulácia Anne Karolíne Schmiedlovej. Jej víťazstvo nad českou tenisovou superhviezdou Barborou Krejčíkovou bolo plne zaslúžené.
Hoci by sme mohli dlho diskutovať nad šialeným programom olympijského tenisu, ktorý donútil českú hráčku absolvovať tri zápasy počas dvadsiatich štyroch hodín, do histórie sa nakoniec zapíše výsledok a výhovorky sú vždy len nedôstojné.
Je to vlastne typický obrázok českého ženského tenisu, dnes jedného z najúspešnejších národných športov. České tenistky dokázali za posledných zhruba trinásť rokov naozaj veľké veci.
Barbora Krejčíková je čerstvou víťazkou Wimbledonu, kde na tróne vystriedala Markétu Vondroušovú. Rovnaký titul má z rokov 2011 a 2014 aj Petra Kvitová.
Sama Krejčíková pred tromi rokmi vyhrala French Open. Ďalšie finále grandslamových turnajov a víťazstvá mnohých ďalších talentovaných Češiek v štvorhrách a juniorských súťažiach ani nepočítame, rovnako ako víťazstvo vo Fed Cupe, teda každoročnej súťaži ženských družstiev.
Zároveň sme však už od čias Petry Kvitovej zvyknutí na podobný priebeh: po veľkom víťazstve prichádza hneď na ďalšom turnaji veľké sklamanie, až do chvíle, keď sa náhle zjaví ďalšia mladá Češka a svojou hrou ohromí svet.
