Prípad denníka Štandard v súdnom spore ukazuje viacero konštantných skutočností.
Jednak ich chápanie slobody slova, resp. prejavu je celkom iné, než sa dohodli demokratické štáty vo svojich zákonoch. A po druhé, to, čo si na súde pýtali, nebola ani sloboda prejavovať svoje (veľmi problematické) obsahy, ani ujmy, napríklad ušlý zisk.
Pýtali si (neexistujúce) právo nebyť označení za pokútne médium. Nikto im však nezakazuje, aby produkovali bludy: môžu to slobodne robiť aj ďalej. Súčasne nikto nezakazuje druhým, aby vyjadrovali svoj názor na ich obsah.

Denník Štandard bol zaradený na zoznam projektu Konšpirátori.sk, ktorý prostredníctvom komisie posudzuje obsah webov. Ak ho vyhodnotí ako konšpiračný, propagandistický, dezinformačný a podobne, dá ho na zoznam týchto webov.