Autor je analytik INESS
V jednej obci dali žiakom tretieho až piateho ročníka prečítať vetu „pes má meno Dunčo“ a vypočítať príklad „46 mínus 17“. Tri štvrtiny zlyhali.
Títo žiaci sú z domácností, kde nemajú prístup k základnej hygiene, občas hladujú a ich rodičia nemajú prácu. Žijú v generačnej chudobe. Navštevujú síce školu, ale po jej dokončení ostanú funkčne negramotní.
Nie, toto nie je ďalší text o problémoch s vylúčenými rómskymi komunitami. Toto je text o vidieckych oblastiach rozvojového sveta. Život v nich je však podobný životu Rómov na Slovensku vrátane výsledkov vo vzdelávaní. S jedným rozdielom. Neziskovky a rôzni podnikatelia v týchto rozvojových krajinách už dekády skúšajú rôzne prístupy, ako zlepšiť vzdelávanie, a následne ich akademici vo veľkých terénnych experimentoch testujú.
Dve metódy z rozvojového sveta
Vďaka tomu vznikli v posledných rokoch dva veľmi úspešné prístupy, ktoré sa opakovane ukazujú ako funkčné. Odporúčajú ich akademici v nedávnej štúdii (2023) publikovanej v cambridgeskom časopise Journal of Benefit-Cost Analysis, kde hľadajú najefektívnejšie prístupy, ako zlepšiť vzdelávanie v rozvojovom svete.
Tieto dva prístupy prinášajú významné vzdelávacie výsledky (čo nie je bežné vo vzdelávacích politikách) a navyše sú aj nákladovo efektívne (čo je už úplná rarita).
Stali sa top odporúčaniami aj vo veľkom reporte od Global Education Evidence Advisory Panel (2023), zloženého z nobelistov a odborníkov z organizácie UNICEF, Svetovej banky a ďalších svetových inštitúcií. V tomto veľkom reporte preskúmali 550 prevažne experimentálnych štúdií a prišli k záveru, že sú to najlepšie, čo máme.
Dúfam, že som vás dostatočne navnadil na závažnosť a podobnosť problému, ktorému čelíme u nás a v rozvojovom svete. A predovšetkým na dva prístupy, ktoré sa rysujú ako možné riešenia problémov vzdelávania.
Tak teda, prvým prístupom je tzv. „učenie na správnej úrovni“ a druhým štruktúrovaná pedagogika. V krátkosti vysvetlím, o čo ide.
Učenie na správnej úrovni znamená, že namiesto delenia žiakov do tried na základe roku narodenia ich začnete deliť podľa úrovne vedomostí a zručností. Môže sa tak diať len pár hodín do dňa, počas vyučovania alebo po ňom.
Učiť môžu učitelia škôl alebo dobrovoľníci z komunity a využívať pri tom digitálne pomôcky, alebo aj nie. Dôležité je, že deti pracujú s vyučovacou látkou, ktorá je presne na úrovni ich vedomostí a zručností, a preto im veľmi účinne pomáha posúvať sa ďalej.
Štruktúrovaná pedagogika znamená, že učiteľom poskytnete na rôznu úroveň predpripravené vyučovacie hodiny (žiadne objavovanie kolesa učiteľmi), zabezpečíte im špecifické a na prax zamerané tréningy, ako tieto lekcie aplikovať do vyučovania (žiadne všeobecné a abstraktné omáčky) a budete ich neustále monitorovať a mentorovať (žiadne ponechanie na voľný pád).
Autonómne školy, riešenie pre rómske komunity
Účinnosť týchto dvoch prístupov nedávno potvrdila aj nová (2024) veľká experimentálna štúdia na šestnásťtisíc domácnostiach v piatich rozvojových krajinách sveta. Testovali v nej, či fungujú aj v prípade, keď sa zatvoria školy počas pandémie.
Štruktúrované učenie na správnej úrovni sa uskutočňovalo cez dvadsaťminútové individuálne telefónne rozhovory raz do týždňa na základe postupov, s ktorými prišla nezisková organizácia Young Impact. A znova malo jednoznačný a významný pozitívny vplyv.
Takže vieme, čo máme robiť u nás. Vedieť však nestačí. Tieto dva prístupy je veľmi náročné aplikovať v školstve, ktoré je pevne zviazané štátnym kurikulom a kde pracujú systémom zomletí zamestnanci, ktorým sa roky nedarí posúvať žiakov a už si na to aj zvykli.
V zahraničí takéto problémy štátneho školstva riešia tak, že umožňujú zakladať tzv. autonómne školy. Sú to verejne financované, ale súkromne riadené školy, ktoré sú bezplatné a majú vysokú mieru slobody skúšať nové veci. No musia niesť zodpovednosť za dosahovanie dobrých výsledkov žiakov v základných gramotnostiach.
Takéto školy zvyčajne zakladajú ľudia mimo školstva, ktorí majú energiu a chuť meniť veci, ale nemajú chuť presekávať sa húštinou byrokracie a obmedzení tradičného školského systému.
Vytvorenie tohto typu škôl by znamenalo výbornú úrodnú pôdu pre testovanie a adaptovanie dvoch uvedených prístupov na slovenské podmienky. Bola by to jedinečná šanca pre žiakov z vylúčených rómskych komunít konečne zažiť vo vzdelávaní úspech.
