Máme alžírsku boxerku Imane Khelifovú, ktorá súťaží v Paríži presne tak, ako pred štyrmi rokmi súťažila v Tokiu, ale vtedy si to nikto nevšimol, takže to nikomu neprekážalo. A máme ľudí, z ktorých každý má na alžírsku boxerku Imane Khelifovú svoj názor, pretože časy sú také, že keď si to už konečne niekto všimne, tak názor majú vždy všetci.
No a keďže je už na Slovensku všetko vyriešené a všetci si prečítali článok, v ktorom som minulý týždeň písal, že netreba riešiť zbytočnosti, tak sme celý týždeň riešili alžírsku boxerku.
A ja odvtedy rozmýšľam, čo to znamená a čo s tým.
Je v poriadku povedať neviem
Fakty by mali byť jasné. Ak platí konzervatívna téza, že každého človeka definujú jeho pohlavné orgány, tak Imane Khelifová je žena. Ak platí liberálna téza, že každý človek je tým, kým sa vnútorne cíti, tak Imane Khelifová je takisto žena. Hotovo, vyriešené.
Vyriešené to však v skutočnosti nie je. Imane Khelifová, ktorá podľa týchto kritérií evidentne ženou je, má totiž zároveň mužské chromozómy aj zvýšenú hranicu testosterónu. Jej príbeh nám teda ukazuje, aká je príroda zložitá, že neexistujú len dva jasné póly, ale máme do činenia so škálou.
Síce zriedkavo, ale máme, a aj to vieme a označujeme to za intersex.
Nasleduje nepopulárny, avšak odvážny názor: neviem. Teda; viem, že ak Imane Khelifová spĺňa konzervatívne aj liberálne definičné znaky pre ženu, tak evidentne ženou je. Ale má súťažiť so ženami?
