Autor je antropológ, filozof a doktorand na Ústave európskej etnológie v Brne
Veda je kognitívny nástroj, ktorým opisujeme realitu. Experimentujeme, evidujeme, formalizujeme, porovnávame, extrapolujeme. A overujeme. Nemáme relevantné dôkazy? Radšej mlčíme. A takmer nič nám nie je sväté a to je dobré.
Bez tohto procesu kultúrnej evolúcie a „rúhania“ by sme si dodnes v jaskyniach prehryzávali pupočné šnúry či anémiu liečili púšťaním žily, pretože je to predsa „tisícročná tradícia“. Čo by na to asi povedali naši predkovia, ktorých to zabilo?
Na prvý pohľad a podľa „zdravého rozumu“ by sa zem stále javila ako plochá doska, takže by sme na obežnú dráhu nevypustili ani jeden satelit. Internet (pôvodne vojensko-vedecký projekt ARPANET) by nefungoval – ďalší nástroj, vďaka ktorému sa môže aj rušňovodič stať perfektným politológom či upratovačka aspoň priemernou sexuologičkou. Ak chcú. A to myslím bez irónie.
Môžu filozofovať a prekonávať tak vlastnú naivitu. Je to ich právo. Bez filozofie by koniec koncov nevznikol ani koncept základných ľudských práv. Veda tu už dávno nie je len pre vyvolených na elitných univerzitách a z jej plodov si môže brať v Európe takmer každý. Aj to už je „ naša tradícia“.
Ide len o to eliminovať kognitívne biasy a skonštruovať si prostredníctvom kvalitných zdrojov komplexnú mentálnu mapu.
Generovanie „monštra“
Toky informácií (aj vo vede) sú ovplyvňované lingvistickými kompetenciami, ideológiami, mýtmi, politickými aktérmi, mediálnou technológiou, ale aj biologicky – úrovňou stresu, užívaním návykových látok, hendikepom či patologickými zmenami na mozgu. A toto všetko sa zlieva v kyberpriestore.
Máme v ňom ľudí, ktorí v ceremoniáli OH videli aj to, čo tam nebolo: od satanistických symbolov cez Ježiša až po genitálie. A potom sa pohoršili. Naprázdno. A pohoršujú sa aj ďalej v prípade alžírskej boxerky Imane Khelífovej.
