Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Koncom júla mal maďarský premiér Viktor Orbán tradičný prejav na letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnáde. Tento prejav je už mnoho rokov mimoriadne sledovaný nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí (minimálne v strednej Európe). Možno viac ako jeho prejavy v maďarskom parlamente.
Práve v Rumunsku, v regióne so silným zastúpením maďarskej menšiny, totiž zvykne ohlasovať priority svojej politiky na najbližšie obdobie, prípadne svoje vnútropolitické a zahraničnopolitické vízie.
Napríklad v roku 2014 práve tu vyhlásil , že v Maďarsku buduje neliberálnu demokraciu podľa vzoru Ruska, Číny a Turecka. A v roku 2022 povedal: „Existuje svet, v ktorom sa Európania miešajú s tými, ktorí prichádzajú spoza Európy. My sme pomiešaní z ľudí žijúcich v našej vlastnej európskej domovine… Sme pripravení miešať sa medzi sebou, ale nechceme sa stať ľuďmi zmiešanej rasy“. Tento výrok viacerí európski politológovia a politici označili za rasistický.
Tento rok povedal, že „potrebujeme panmaďarský prístup, pretože pohľad na tieto otázky len z hľadiska „malého Maďarska“ by bol príliš zužujúci; preto je opodstatnené hovoriť o týchto otázkach pred Maďarmi za našimi hranicami“ a že „maďarská veľká stratégia sa nesmie začať v „Malom Maďarsku“.
Že „táto veľká stratégia pre Maďarsko musí byť založená na národných základoch, musí zahŕňať všetky oblasti obývané Maďarmi a musí zahŕňať všetkých Maďarov žijúcich kdekoľvek na svete“, nie je nič prevratne nové a je v súlade s jeho dlhoročnou politikou reprezentovanou jeho futbalovým šálom s mapou veľkého Uhorska. Zaujímavé sú tri veci, ktoré v prejave zazneli.
Nová mocenská os v Európe a úloha Poľska
V prvom rade Orbán vyhlásil, že „tvorba európskej politiky sa od začiatku rusko-ukrajinskej vojny zrútila aj preto, že jadrom európskeho mocenského systému bola os Paríž – Berlín, ktorá bola nevyhnutná: bola jadrom a bola osou. Od vypuknutia vojny sa vytvorilo iné centrum a iná mocenská os. Os Berlín – Paríž už neexistuje, alebo ak existuje, stala sa bezvýznamnou a môže byť obídená. Nové mocenské centrum a os tvorí Londýn, Varšava, Kyjev, Pobaltie a Škandinávia.“
Tento postreh je zaujímavý a nemôžem s ním nesúhlasiť, hoci mnohí budú namietať, že Veľká Británia predsa pred niekoľkými rokmi vystúpila z EÚ, tak prečo Orbán spomína Londýn. O ukrajinskom Kyjeve ani nehovoriac.
Faktom je, že nemecko-francúzsky motor európskej integrácie sa už dlhší čas zadieral, čo priznávajú aj zástancovia „ever closer union“ (čoraz užšej únie). Po začiatku ruskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022, kým francúzsky premiér Macron takmer každodenne telefonoval Putinovi v nádeji, že ho presvedčí, aby zastavil inváziu a stiahol vojská z Ukrajiny, a nemecký kancelár Scholz bol Ukrajine ochotný posielať iba prilby a zdravotnícky materiál, iniciatívu v rámci NATO a EÚ prevzali Orbánom spomínané krajiny.
Druhá zaujímavá vec, ktorá v Orbánovom prejave zaznela, sa týkala Poľska. Maďarský premiér povedal, že „zmena centra moci v Európe a obídenie francúzsko-nemeckej osi nie je nová myšlienka – jednoducho ju umožnila vojna. Táto myšlienka existovala už predtým, v skutočnosti išlo o starý poľský plán, ako vyriešiť problém Poľska, ktoré bolo stlačené medzi obrovským nemeckým štátom a obrovským ruským štátom tým, že sa Poľsko stane americkou základňou číslo jeden v Európe. Mohol by som to opísať ako pozvanie Američanov medzi Nemcov a Rusov.“
„Táto stratégia spôsobila, že Poľsko sa vzdalo spolupráce s V4. V4 znamenala niečo iné: V4 znamená, že uznávame, že existuje silné Nemecko a silné Rusko, a – v spolupráci so stredoeurópskymi štátmi – vytvárame tretí subjekt medzi nimi dvoma. Poliaci od toho ustúpili a namiesto stratégie V4, ktorá spočíva v akceptovaní francúzsko-nemeckej osi, sa pustili do alternatívnej stratégie, ktorá spočíva v odstránení francúzsko-nemeckej osi,“ pokračoval Orbán.
A to nie je zďaleka všetko.
