Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Zomrel 27. júla. Štyri dni predtým, ako z ruských väzníc prepustili šestnásť ľudí – Američanov, Nemcov, ale aj majiteľov ruských pasov a ťažkých osudov. Vymenili ich za osem Rusov, ktorí boli z rôznych dôvodov vo väzení v Spojených štátoch, Nemecku alebo Slovinsku.
Bola to najväčšia výmena zajatcov od druhej svetovej vojny. Máme tu novú vojnu. A vo vojne sa menia zajatci, nie väzni.
Zosnulý sa volal Pavel Kušnir. Tuším, že by mal z oslobodenia známych ruských disidentov, politikov a novinárov radosť, aj keď jeho meno na zozname vymenených nebolo.
Kušnir bol skvelý muzikant a ako to u umelcov býva, plný emócií, ktoré dokázal v mierových časoch pretvárať na ľúbezné tóny. Teraz, keď múzy zmĺkli, sa jeho city sústredili na boj za lepší svet. Vznešené a trochu naivné poslanie. Svoju misiu však dotiahol až do konca.
Mal tridsaťdeväť rokov. Ruská tajná služba FSB ho zadržala koncom mája. Vraj nabádal spoluobčanov na teroristické činy proti ruskému štátu. Ohováral armádu aj prezidenta Vladimira Putina.
S týmto paragrafom je v Rusku za mrežami oveľa viac ľudí, než koľkých bola Moskva ochotná vymeniť za „svojich“ – nájomného vraha, špiónov, agentov, hackerov a burzového podvodníka.
Nikoho neobviňujem. Nemecko, Spojené štáty aj Turecko robili, čo mohli, a šestnásť prepustených z ruských väzníc oproti ôsmim (plus dve maloleté deti, ktoré ani nevedeli, že sú Rusi), ktorí sa dostali z väzníc na Západe, vyzerá uspokojivo. Ak meriame úspech na kusy.
V tomto prípade má každý zo zachránených osudov rovnakú váhu. Nikto nie je dôležitejší ako druhý. Je jasné, že všetkých nespravodlivo odsúdených nebolo možné dostať von. Preto je dobré, že sa na zoznam dostalo aspoň šestnásť mien.
Zvyšok musí počkať. Ak ich nestihne rovnaký osud ako Pavla Kušnira.
Prečo je dôležité byť slávny
V Rusku ho poznali iba jeho najbližší a milovníci jeho hudby, v zahraničí nikto. Hral vo filharmónii a hral výnimočne dobre. Ako klavirista by podľa jeho priateľov muzikantov mohol patriť k svetovej špičke. Keby nebol dobrovoľne zostal v ruskej provincii, v juhosibírskom meste Birobidžan.
Jeho kanál na YouTube, plný protifašistických a protivojnových výziev, sledovalo zopár nadšencov. Presnejšie, šesť. Päť dní pred smrťou začal na protest proti vojne hladovku. Médiá si ho všimli až vo chvíli, keď umrel.
Zato počuť o tých, ktorí sa v rámci veľkej výmeny ocitli v emigrácii. Napodiv, nie všetci sú nadšení. Niektorí sú dokonca rozladení.
Ilja Jašin, hoci oslobodený, obdivovaný a z vymenených najčastejšie citovaný, žiadnu veľkú eufóriu neprežíval. Výmenu označil za násilné vyhnanie z Ruska. On do emigrácie nechcel, milosť od Putina nežiadal a vôbec, nikoho o nič neprosil.
Novinárom v Bonne zdôraznil, že je za okamžité mierové rokovania s Ukrajinou a že sankcie by sa nemali týkať bežných Rusov. Zdvihla sa búrka nevôle a sklamania. Čo sú to za ľudia, ktorých sme vymenili za vraha? Keby ho nechránilo prežité utrpenie, asi by to schytal ešte viac.
Západ oslobodzoval ruských disidentov, ktorí hovoria to, čo chceme počuť, a dostal ľudí, ktorí hovoria to, čo si myslia. Jašin síce po tlačovej konferencii, ktorá vyvolala diskusiu v duchu „čo by ste chceli, stále sú to len Rusi“, skúšal svoje názory mierniť, ale skôr ešte všetko zhoršil.
V rozpakoch bol aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Nemecko trikrát odmietlo prosbu Američanov, aby spolupracovalo na výmene a prepustilo hlavného ruského väzňa Vadima Krasikova, ktorý pred piatimi rokmi v parku v centre Berlína zastrelil gruzínskeho veterána druhej rusko-čečenskej vojny Zelimchana Changošviliho.
Až raz zavolal nemeckému kancelárovi sám americký prezident Joe Biden. Scholz posiela do Saudskej Arábie vyjednávačov nemeckej zahraničnej rozviedky a zmieruje sa s tým, že za toto ho doma nepochvália.
Výmena priniesla aj rozpaky a obavy
Keď Scholz osobne vítal ruských disidentov, mnohých oblečených ešte vo väzenskom mundúre, vyzeral mierne v rozpakoch. A bolo to namieste.
Na sociálnych sieťach sa mnohí Nemci rozčuľujú, že pustil nájomného vraha, ktorý v ich hlavnom meste pokojne vraždil za bieleho dňa, potom dostal doživotie a zrazu sa objíma s priateľom Putinom.
Mnohí Nemci majú obavy, že tento precedens je návodom pre ďalšie nepriateľské režimy, ako je iránsky či severokórejský. Vybrať sa do sveta s nemeckým pasom, keď nemecká vláda dala najavo, že je ochotná vyjednávať s vydieračmi a únoscami, je oveľa nebezpečnejšie ako pred výmenou.
V neposlednom rade doslova zúfalí sú z výmeny príbuzní Zelimchana Changošviliho. Jeho vdova vraj nemá slov. A pritakáva im celá čečenská diaspóra v Nemecku.
Predseda Nemecko-kaukazskej spoločnosti a ochranca ľudských práv Ekkehard Maass vyhlásil: „Sme v šoku. Nechápeme to. Je to porušenie celého systému našich hodnôt. Naša viera v právny štát je pošliapaná.“
Podľa neho je prepustenie nájomného vraha FSB Krasikova zlým signálom. Moskva si môže povedať: môžeme si u vás robiť, čo chceme, keď nám niekoho zoberiete, my si tu nájdeme rukojemníkov, ktorých vinou je vlastníctvo cudzieho pasu, v tomto prípade nemeckého, a vymeníme ich s vami.
Hlasy varujúce, že s teroristami sa nemalo vyjednávať, silnejú. A Putinovo Rusko sa správa ako teroristický štát.
Mimochodom, nemeckí turisti stále lietajú do Ruska na výlety, vojna-nevojna. Takže prípadných rukojemníkov má ruská strana na výber dosť.
Vyškrtnutý na poslednú chvíľu
Neradujú sa ani Briti. Princípu nerokovať o výmenách, v ktorých sa za politických oponentov menia vrahovia a hackeri, sa držia za každých okolností. A tak ani nemali zástupcu vo vyjednávacom tíme, hoci medzi oslobodenými bol ruský, ale zároveň aj britský občan Vladimir Kara-Murza. Namiesto do Británie zamieril tento opozičný ruský politik a priateľ zavraždeného Borisa Nemcova do Spojených štátov.
Medzi tých, ktorí sa určite netešia, patria bezpochyby aj Alexej Gorinov, Daniel Cholodnyj a Ivan Safronov. Posledný menovaný je tak trochu „česká kauza“. Odsúdili ho za údajnú spoluprácu s českou rozviedkou.
Všetci traja boli na pôvodných zoznamoch ľudí na výmenu. Potom však zrejme niekomu v Rusku napadlo, že vystrieľať všetku muníciu naraz nie je taktické. A tak si regionálny politik Gorinov ďalej odpykáva sedem rokov za protivojnové postoje, spolupracovník zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného Daniel Cholodnyj dostal o tri roky viac.
A novinár Ivan Safronov? Za vlastizradu má sedieť dvadsaťdva rokov. Zo zoznamu ho vraj vyškrtli na žiadosť Kremľa, ktorý namiesto neho zapísal Dietera Voronina, nemeckého občana, odsúdeného na trinásť rokov za spoluprácu so Safronovom. Ako sa teraz cíti Ivan Safronov, to si málokto dokáže predstaviť.
Na stovky odsúdených Bielorusov sa zabudlo
Zdrvení musia byť politickí väzni v bieloruských kobkách. Podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna ich bolo k 3. augustu tisíctristodeväťdesiat.
Bielorusko sa síce zúčastnilo na rokovaní o výmene väzňov, ale len ako poskok Ruska. Aby Putin získal svojho kamaráta Krasikova, potreboval ťažký kaliber. Navaľnyj už nebol, pretože ho zabili alebo zomrel v dôsledku väzenských útrap, a tak Putin zatelefonoval Lukašenkovi a požiadal ho, aby niekde zohnal nemeckého občana a odsúdil ho na smrť. Takú výzvu bude musieť Berlín prijať. A tak sa aj stalo.
Bieloruskí politickí väzni zostali tam, kam ich Lukašenko poslal. Svet sa ani nepokúsil o ich zaradenie na zoznam vymieňaných. Asi preto, že žiadne bieloruské esá v západných väzniciach nie sú a s bieloruským diktátorom nemajú za čo meniť.
Sú tu však hranice Bieloruska s Európskou úniou, dlhé tisícdvestopäťdesiat kilometrov. Prúdia cez ne Rusi, Bielorusi aj tovar. Pre Moskvu a Minsk sú veľmi dôležité. Nechcem nikomu radiť, ale...
Spokojných je teda menej, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ak sa však niekomu naozaj „zadarilo“, bol to Vladimir Putin. Nielenže získal späť pre Rusko cenné osoby – skvele vycvičených agentov, hackera aj geniálneho burzového lupiča. Oslobodil aj blízkeho priateľa, vraha a operatívca FSB Vadima Krasikova. A zároveň sa zbavil nepohodlných.
Putin dostal všetko, čo chcel, a nemusel sa vzdať ničoho, na čom mu záležalo.
„Oslavuje, áno, Putin oslavuje,“ po dlhom mlčaní, premýšľaní a hlbokom povzdychu priznal aj hlavný hrdina výmeny Ilja Jašin.
