Autor je sociológ
Populárnym refrénom spoločenskej diagnostiky sa v posledných desiatich až pätnástich rokoch stala kritika internetu a špecificky sociálnych sietí. Práve ony sú niekedy vnímané ako kľúčový spiritus movens za nástupom rôznorodých hnutí, súhrnne označovanými ako populistické. No skôr by sme asi mali, spolu s antropológom Donom Kalbom, hovoriť o „neonacionalizme“ či suverenizme.
Nejde však, samozrejme, len o ne. Sociálne siete sú pokladané aj za zdroj konšpiračných teórií či dezinformácií.
Opatrne s tou toxicitou
Internet nepochybne ovplyvňuje spoločenský a politický život aj politickú komunikáciu. Umožňuje napríklad utváranie sociálnych a parasociálnych väzieb (teda jednostranného dojmu autentickej komunikácie medzi publikom a politikmi/aktérmi v médiách), ale aj rozvoj nových foriem kultúrnych praktík (zvážme, ako sa vďaka „dating apps“ zmenilo zoznamovanie). Internet priniesol nové mediálne formáty, novú vizuálnu kultúru a nové prostredie, v ktorom sa môžu novými spôsobmi rozvíjať rôzne staré formy spoločenského života.
