Už pri menovaní vlády sme si tu pri nominácii Martiny Šimkovičovej povedali, že ide o prejav ľahostajnosti koalície a jej najvyššieho lídra. Robert Fico donedávna rozumel potrebe udržiavať zdanie základnej gramotnosti členov vlády a chápal, že nie je rozumné zbytočne šponovať polovicu spoločnosti.
Za všetky príklady spomeňme jeho prvú vládu, kde z Jána Slotu a Vladimíra Mečiara urobil radových poslancov. Niežeby im a ich nominantom bránil v hospodárskej činnosti s politickým krytím, ale načo pri tom dráždiť verejnosť viac, než je nevyhnutné?
Praktické dôsledky tohto typu ľahostajnosti aktuálne sledujeme a ešte budeme sledovať na činnosti dvojice Šimkovičová – Machala. V moderných dejinách republiky by sme márne hľadali čokoľvek, čo by sa aspoň približovalo ich rozbesnenej primitívnosti, a to by nemalo zostať bez politických následkov.
Pre nich, pre koalíciu, pre všetkých.
