Dušan Kováčik bol symbolom éry, v ktorej korupcia na najvyšších miestach neexistovala. Bol osobným strážcom ľudí, nad ktorými Smer držal ochrannú ruku. Pracovali pre stranu, ktorá ich chránila. Aj cez Kováčika.
Ako špeciálny prokurátor za celé svoje funkčné obdobie nepodal takmer žiadnu obžalobu. Preto mohlo sebavedomie niektorých mafiánov, napríklad aj Mariána Kočnera, kysnúť do nebezpečných rozmerov.
V rámci ťaženia vlády Roberta Fica zvaného „o svojich ľudí sa postaráme“ bol Kováčik prepustený z výkonu trestu. Po šikanovaní vyšetrovateľov najzávažnejších trestných činov, rozložení agentúry špeciálnych vyšetrovateľov, nastáva nateraz najodvážnejší krok: prepustenie Kováčika láme závažné tabu.
Vôľu ministra spravodlivosti vláda povyšuje na úroveň rozhodnutia súdu. Dvere Kováčikovej cely otvoril pôvodne nenápadný minister spravodlivosti, ktorý sa za krátky čas stal najaktívnejším vykonávateľom Ficovej vôle. Stal sa nástrojom Ficovej pomsty, za vyšetrovanie jeho ľudí.
Prepustenie Kováčika je najjasnejší odkaz Ficovej vlády, že rôzne formy korupcie sú tolerovanou súčasťou systému, ktorý sa od volieb buduje. To, čo nebude tolerované, je vyšetrovanie politických špičiek a odklon od scenára nedotknuteľnosti Ficových ľudí.
