Pre čitateľov, ktorí v textoch o zmene režimu mali problém s výrazom „drevorubačský“, je prípadová štúdia Matej Drlička. Drevorubači odpustia, ale pre odvolávanie z voleja, bez obvyklých byrokratických rituálov a bez zdôvodnenia, autor nevymyslel lepšie podobenstvo. (Iste, jeho chyba, nie je laureát Magnesia Litera.)
Keby sa písal rok 1969, Drličku by si pozvala previerková komisia, kde by dostal možnosť vykonať „účinnú sebakritiku“.
Alebo, keby sme boli v Maďarsku, fideszácky mediálny komplex by dlho dopredu „prevetrával“, kde ten či onen súdruh „urobil chybu“. Aj maďarská iliberálna demokracia si dáva záležať, aby hneď nevyzerala ako totalita.
Od poznania, že Fico IV nemá ani kultúru čistiek, sa dá rozbiehať na veľa strán. Za mimoriadnu pozornosť stojí facka propagátorom a priateľom teórie zmierenia.
Pád riaditeľa divadla je totiž jeden veľmi názorný z množiny dôkazov, že – napríklad – „zbúranie mentálneho múra“, s čím operoval falošný Pellegrini v kampani i pred inauguráciou, je číra fantazmagória. Alebo je tu niekto, kto si vie predstaviť, že dokáže zbúrať múr medzi sebou a Šimkovičovou?
Pokiaľ ide o autora, ľahšie si vie predstaviť zbúrať čínsky múr než mentálny medzi sebou a Šimkovičovou (SNS).
Áno. Ak chcete chodiacu negáciu teórie zmierenia, tak je to Šimkovičová. Ako sa chcete zmieriť s niekým, s kým nemáte zhodu na základných faktoch? A ako sa budete zmierovať s tvorom, s ktorým sa nezhodnete na základných pojmoch? Napríklad vlastizrada.
Autor považuje za vlastizradu proruskú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Blaha (a spol.) vyhlásil za vlastizradu explicitne obrannú zmluvu s USA. Ako sa s ním zmieriť?
Pozor; to nie je o výške daní, dôchodkov atď., kde môžeme demokraticky hľadať i nájsť kompromis. Rozdielny výklad vlastizrady znamená nekompatibilitu v základnej existenciálnej otázke: v akom systéme, v akom spoločenskom usporiadaní lepšie ochránime životy, majetky a slobody svoje, svojej rodiny a svojich spoluobčanov?
Vlastizradné by bolo zmierenie sa s mocou, ktorá – či už zámerne v honbe za vyšším postavením na sociálnom rebríčku, majetkom a beztrestnosťou, alebo nezámerne akosi „en passant“ – ťahá Slovensko do biedy a neslobody.
No. Poučenie z krízového vývoja Šimkovičovej je, že celá myšlienka zmierenia, ktorá bola ústredným naratívom Pellegriniho kampane i kakafonickej debaty po Handlovej, je prokoaličný výplach mozgov a manipulácia s verejnou mienkou.
