Udalosť týždňa
Neútok Iránu.
Globálni inisideri stále riešia dilemu, ako asi bude vyzerať dlho ohlasovaná odveta Iránu (za odstrel teroristu z Hamasu) tak, aby ajatolláhovia nestratili tvár, ale ani Izrael sa príliš nenahneval. Poznáme to – vlk/ovca.
Robiť sa múdry z diaľky je zlozvyk, ale situácia trochu zvádza na kritiku, že samotné tieto insiderské úvahy sú len fúkanie komunikačného dymu, v ktorom umelo vegetuje a levituje iránska pomsta, kým neopadnú emócie a očakávania. Uvidíme.
Tým nie je povedané, že namiesto plnokrvnej vojny štátu proti štátu si miernejší scenár „všetko po starom“, teda Izrael „iba“ proti Hizballáhu, zaslúži úľavu.
Súčasnú situáciu, keď od severnej hranice musia evakuovať desaťtisíce Izraelčanov, môže Netanjahu „predávať“ ako strednodobo neudržateľnú – a nieže predávať, ona taká aj je. To mu stačí na prolongáciu vojnového „mindsetu“ v celom Izraeli.
Udalosť II
Autor osobne si želal, aby spolupútnikom Harrisovej bol Joe Shapiro (silne proizraelský). Guvernér Minnesoty však tiež vyzerá sľubne.
Reči Trumpovej kampane, že je extrémista progresívny až po uši, sú značne nadsadené. Niežeby bol Walz vzorový centrista, ale popri tom, že nebude dráždiť ľavú propalestínsku úchylku (ako by dráždil Shapiro), je celkom vhodne vybavený („nízky“ pôvod, podobne ako „Trumpov“ J. D. Vance), aby mal zásah medzi nerozhodnutých voličov.
Udalosť SR
Ani s pietnou spomienkou na naratívy, že treba čím skôr predčasné voľby, lebo žaba s najväčším zadkom na prameni slovenskej demokracie je Matovič, sa autor nevie vyjadriť, či normalizácia 2.0 vstúpila do novej fázy. Alebo len Fico IV zvážil, že tú časť kontrarevolučnej exekutívy, ktorá má potenciál vyvolávať najprudší nesúhlas, vybaví v sezóne, keď slovenské opozície – politická i verejná – robia politiku v Dubaji, Chorvátsku a na Kapverdoch. (Nechceme uraziť Maldivy, ale slovenská pracujúca chudoba ich tento rok akosi neuprednostňuje.)
