Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Dojmy ohľadom toho, čo je „kresťanské“, a prevládajúci názor na „kresťanstvo“ formujú na Slovensku tí kresťania, ktorí ukradli a prisvojili si pojem „kresťanstva“ len pre seba. A niektorým spoločenským aktérom to vyhovuje. A tak trochu to súvisí s tým, čo považujeme za tradičné či netradičné.
Kresťanstiev je však viac. A niektoré z jeho vetiev sú naklonené fundamentalizmu a pravicovému extrémizmu, fašizmu či neoľudáckemu spomienkovému optimizmu. Aj preto máme možnosť dívať sa na Slovensku na zvláštnu spoluprácu kresťanského a socialistického národného populizmu.
Nie je však len jedno kresťanstvo. Mocní a dominantní autoritári pluralizmus a pestrosť kresťanstva zamlčiavajú, potláčajú a šíria veľkú lož o tom, že kresťanstvo je len jedno. To ich „kresťanstvo“.
Osobne vnímam hlavnú prednosť kresťanstva v tom, že to nie je „funkčnejšia“ náboženská mágia, čo ho odlišuje od iných náboženstiev.
Skôr ide o to, že prvotné či prosté kresťanstvo chcelo očistiť judaizmus práve od farizejskej ambície uväzniť monoteizmus do náboženskej kazajky mágie najlepšieho a jediného náboženstva.
Preto Ježiš ako „korektor“ judaizmu snažiaci sa o opravu farizejmi ovládaného židovstva prvého storočia nášho letopočtu skončil v kresťanskom „chlieviku“. Hoci nebol kresťanom a už vôbec nie rímskym katolíkom. Dokonca nebol ani kňazom. Sám osebe pôsobil ako reformátor súdobého judaizmu, teda sa k tomu, čo videl okolo seba, správal ako inovátor.
Aj preto kresťanstvo pre mňa nie je náboženstvo. Je to aj v duchu iných teologických interpretácií skôr rozvinutie židovského chápania spôsobu života, cesty. Je to životný štýl podľa istých pravidiel – predvídateľných a diskutovateľných.
Na rozdiel od rituálov a ich magických interpretácií je dôraz v tomto chápaní na tom, ako človek žije, aké má vzťahy s inými a ako sa správa k svetu a spoločnosti okolo seba. Rituály sú len miestom reflexie a zvnútornenia toho, čomu človek verí. Božiu prítomnosť ani most do neba vybudovať nedokážu. Tým sa takáto interpretácia kresťanstva od náboženstiev odlišuje. Inak sú náboženstvá takpovediac všetky „rovnaké“.
Náboženskou príslušnosťou – tým, ku ktorému z nich sa navonok hlásite – môžete mnohých oklamať. Náš životný štýl je nespochybniteľne samovysvetľujúci a usvedčuje z pokrytectva hocikoho a hneď. Pokrytectvo moralizuje a rozdeľuje.
Autentická viera spája, spolupracuje a hľadá nové cesty. Všetko ostatné je len jej nešikovná imitácia a nebezpečná prax, na ktorú si nesmieme zvyknúť, či už sme veriaci, alebo nie. Ako sa píše v Knihe kníh: spoznáte ich po ovocí.
