Autor je spisovateľ a teológ
V kultúrnych európskych krajinách alebo, povedzme, rovno v európskych krajinách býva civilizačným zvykom, že ministerstvo kultúry riadi osoba, ktorá sa aspoň do nejakej miery teší uznaniu a rešpektu kultúrnej obce.
Väčšinou pochádza z prostredia, ktoré do kultúrnej a umeleckej sféry patrí, alebo sa v minulosti zasadila za veci, ktoré zlepšili kultúrnu a umeleckú prevádzku v krajine.
Len málokedy, teda asi vôbec, sa stáva, že by sa na toto miesto dostal nominant s vysloveným pocitom nenávisti proti kultúrnemu prostrediu.
Takí ľudia, samozrejme, existujú všade na svete, prejavujú sa všade na svete rovnako. Väčšinou ich spája pocit, že kultúrna a umelecká obec sa proti nim spriahla a vedie proti nim vojnu. Takmer nikdy nie sú schopní priznať si svoje agresívne kroky a útoky, ktoré, ako vidíme, situáciu iba zhoršujú.
Čistá a nečistá kultúra podľa znalca Chazarov
Nie každý musí mať rád moderné umenie, performatívne a angažované umenie, nie každý môže a musí rozumieť subjektívnemu rozmeru tvorby. Len málokde v civilizovanom svete sa však stalo, aby bola akákoľvek umelecká tvorba spájaná s niečím takým absurdným, ako je podozrenie z nepriateľstva proti štátu, národu alebo nejakej ušľachtilej tradícii.
Je to vždy moderné umenie, ktoré dokáže najzaujímavejšie pracovať so starými a staršími motívmi, prekonáva ideologicky vytýčenú hranicu medzi „tradičnou“ a vysokou kultúrou, netrpí komplexmi a dokáže do svojej poetiky a výrazových prostriedkov zakomponovať najtradičnejšie prvky.
Vynikajúcim príkladom sú takéto postupy v módnom priemysle, kde sa bežne objavujú ľudové motívy z celého sveta, alebo v literatúre, ktorá suverénne spracúva a prepracúva starší textový materiál, aby z neho vytvorila niečo nové.
Predstava, že existuje akási čistá a nečistá kultúra, je špecifikom zakomplexovaných jedincov, presvedčených, že kultúra sa končí tam, kde sa končia hranice ich porozumenia.
Na Slovensku máme preto pocit, že existuje viac kultúr. Jedna, akási tradičná, o ktorej všetci nespochybniteľne vedia a majú vedieť, že je kultúrou za každých okolností, a druhá a ďalšie, ktoré nie sú tak jasne určené, sú označované za cudziu, v horšom prípade za nepriateľskú a v najhoršom, ako hovorí nevolený úradník z ministerstva, za chazarskú.
