Politické jesene majú dlhoročnú tradíciu „horúcich“ prívlastkov. (Spomeňme 2022, 2023.) Letné výkony Fica IV sú ako stvorené túto peknú tradíciu ešte upevniť a zveľadiť. Schyľuje sa k najostrejšej, najvypätejšej a rétoricky najexplicitnejšej konfrontácii Bratislavy s „Bruselom“.
Prelamovanie legislatívnych, formálnych i neformálnych limitov demokratického vládnutia sa videlo a vidí aj kdekade inde. Nová „pridaná hodnota“, ktorú prináša Fico IV, sú barbarské spôsoby.
Ďaleko orientálna (Mongolsko, Džingischán) systematika a metodika rozkopávania základných náležitostí demokratického vládnutia je výzvou Európskej komisii, aby proces auditu a kontroly toho, čo sa na Slovensku deje, spustila a viedla v zrýchlenom konaní.
Samozrejme, bude to už nová EK, čo nabáda neplašiť sa. Europarlament však už odklepol staronovú predsedníčku EK, (aj) v ktorej rukách sú nominácie nových komisárov, čiže je celkom dôvodné očakávanie, že žiadny zásadný zvrat oproti dosluhujúcej Komisii nenastane. Ani v europarlamente, kde sa o čosi vyšší výtlak frakcií tolerantnejších k členskej „suverenite“ než v bývalom EP môže prejaviť.
Na druhej strane, antisystémový ťah tandemu Susko – Šimkovičová je akoby vytvorený presne na to, aby europarlament hneď z výkopu otestoval svoje budúce možnosti vo vzťahu k EK. Silný impulz je, že časť politického centra, ktoré si zvolilo von der Leyenovú – a to najmä v EPP –, prežíva nekonanie voči Orbánovi ako traumu. Takže hneď z voleja môžu mať namierené do debaty aj „atómový“ článok 7 (odňatie hlasovacích práv), aj aktivácia sprísnených kritérií čerpania plánu obnovy.
Dôležité môže byť, koho Leyenová posadí na miesto Jourovej, ktorá robila hlavnú dozorkyňu pre Maďarov a Poliakov. Ak sa Komisia nenechá zatiahnuť do doťahovania sa na nezmysloch, napríklad že „dovolanie je inštitút, ktorý sa bežne používa aj inde (Kováčik nie je prvý na Slovensku)“, tak do dilemy kľaknúť alebo eurofondy padne Fico IV už na jeseň.
Konštruktívne v prospech Slovenska bude hrať aj „houmlesáctvo“ Smer-Hlas-SNS. To, že ich nechce žiadna frakcia, môže byť takpovediac rezultatívne mínus proti Fideszu, ktorému dlhé roky kryli zadok vysoko nadštandardné (biznis) vzťahy s CSU. Kiežby.
Radi si necháme ukázať, či Miriam Lexmann bude aj teraz vyzývať na antideklaráciu, teda v zmysle, aby EP a EK nezasahovali do suverénnych záležitostí, kompetencií (NR)SR. To by bolo fiasko, ktoré by legitimovalo progresívnu avantgardu vyhlasovať, že Slovensko pácha na sebe seppuku podľa rímskokatolíckeho rítu.
