Polovičaté cenzúrne zásahy do tvorby redaktorky Šišolákovej naznačujú, že normalizátori v STVR hodili vykonávateľov do hlbokej vody, v ktorej sa ešte celkom nenaučili plávať. No naučia sa, hoci príbeh pripomína, že rachitické personálie môžu byť vážnou prekážkou plošnej anexie médií a kultúry.
Mimoriadna vzácnosť kádrov s trojciferným IQ zostáva totiž chronickou bolesťou národnosocialistických síl. Dokonca v „repasovanej“ zostave Smer-Hlas-SNS sa ešte prehlbuje.

Podstatnejšie je rozhodnutie Českého rozhlasu zrušiť všetky spolupráce s STVR. Je príkladné, ČRo by mali by nasledovať ďalšie mediálne, inzertné, marketingové, poradenské, právne, cateringové (hahaha) a iné inštitúcie. Mali by hodnotu upozornenia: Vážená a milá moc, utrhnutá z reťaze, berte na vedomie, že na Slovensku nie je dopyt po opakovaní sedemdesiatych/osemdesiatych rokov minulého storočia.
Samozrejme, hnutie odporu proti kontrarevolúcii nemôže viesť ČRo. Ak sa slovenská politická opozícia jasne neprejaví v zmysle, že sankcie, embargá, rušenia odporúča a presadzuje preto, lebo iba mantinely demokratického parlamentarizmu začínajú byť priúzke v boji proti pučistom, padne na ňu podozrenie, ktoré delegitimizovalo opozíciu v Maďarsku. Totiž, že jej vyhovuje viezť sa ako „tichý“ pasažier systému.