Autorka je riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
S Andrejom som sa spoznala pred tromi rokmi. V Nadácii Zastavme korupciu sme vtedy robili audit fundraisingu. Zistili sme, že Andrej, o ktorom sme v tom čase nič nevedeli, nám už dlho posiela mesačne slušnú sumu.
Pozvali sme ho k nám, aby sme zistili, kto je a prečo nás podporuje. Andrej založil firmu s tržbami okolo 70 miliónov ročne, na stretnutie prišiel na nenápadnom aute a doniesol nám med. Firmu prenechal mladším manažérom a z Bratislavy sa odsťahoval na juh Slovenska, kde prevzal krachujúce družstvo. Chová ovce a miluje včelie produkty.
Andrej má teóriu o troch grošoch – eurách. Jedno zarobené si nechá, prípadne investuje, ďalšie odkladá potomkom a rodine a tretie vracia spoločnosti. Pravidelné príkazy má na svojom účte nastavené nielen v prospech Nadácie Zastavme korupciu, ale aj pre Omamy, talentované rómske deti a ďalšie mimovládky, ktoré sa venujú právnemu štátu a sociálnym reformám pre najslabších.
Andrej č. 2
„Náš Andrej“ je opakom iného Andreja, ktorý žije na Slovensku a momentálne má mandát na to, aby menil naše životy. K horšiemu. Robí to spolu so svojimi druhmi Robertom a Petrom.
Andrejova strana práve berie útokom všetky inštitúcie, ktoré ako-tak fungovali. A obracia ich naruby. Za šéfa TANAP-u dosadila pytliaka. Likviduje galériu, divadlo, detskú Bibianu, verejnoprávnu televíziu...
Andrejov najlepší kamarát Robert mu to dovolí, lebo sám sa stará len o to, aby bola korupcia beztrestná a jej vyšetrovanie trestané. Z väzenia vytiahol aj svojho komplica, ktorý si odpykával trest za úplatky a pomoc mafii.
A Peter? Obom im drží chrbát, lebo on sa po ich vyšplhal až na vrchol a ušiel sa mu najvyšší štátny flek.
Situácia vyzerá beznádejne – Andreja a jeho spoločníkov podporuje väčšina voličov.
Problém pre nich môže nastať, keď bude narastať počet Andrejov, ktorým záleží na Slovensku tak, že sú ochotní preň obetovať niečo zo seba či svojho majetku.
Koľko je na Slovensku Andrejov – anjelov
Nadácia Zastavme korupciu si nedávno dala urobiť prieskum. Podľa neho až 87 percent respondentov považuje korupciu za závažný problém Slovenska. Myslí si teda opak toho, čo je základným stavebným kameňom vládnej koalície, ktorá napriek tomu získala vo voľbách väčšinu.
Zdanlivý paradox má svoje vysvetlenia. Veľká skupina z 87 percent sú ľudia, ktorých sme pracovne nazvali pragmatici. Sú presvedčení, že všetci politici kradnú rovnako, oni sami s tým nič nemôžu urobiť a lepšie je starať sa o seba a svoju rodinu. Prvoradé sú pre nich zdravotníctvo, školstvo, výška dôchodku a ceny potravín.
Lenže pragmatici sa ľahko môžu preliať do skupiny, ktorú sme pomenovali ako hodnotovú. A to je pre koalíciu nebezpečné. Môže sa to stať vtedy, keď zistia, že korupcia ohrozuje ich bazálne záujmy.
Napríklad také zdravotníctvo. Ak niekto zarobí na zákazke pre nemocnice, dodávka bude síce drahá, ale nanič, pragmatikom to veľmi nepohne. Ani keď sa preto vymení celé vedenie a lekári dajú výpovede. Ako v Trenčíne. Ak sa však preto jeho príbuzný nedostane včas k primeranej liečbe, prípadne exne cestou do nemocnice na infarkt, naštve sa už aj pragmatik.
Ich počet rastie
Poznanie, že väčšina krajiny si nepraje návrat korupcie ani protekcie, je pozitívne. Tým viac, že narastá počet Andrejov ochotných prispieť či zabojovať za hodnoty.
Vidno to na počte podporovateľov Nadácie Zastavme korupciu. Ak môžeme za niečo vďačiť tejto vláde, je to skutočnosť, že sa ich množina kontinuálne rozširuje.
Kým v máji bolo darcov ochotných prispieť na protikorupčné ciele 247, v júli už 319 a v auguste (mesiaci, v ktorom prerušili výkon trestu Dušanovi Kováčikovi odsúdenému za korupciu) je ich zatiaľ 391. A hlásia sa desiatky ďalších, ktorí síce nemôžu prispieť finančne, ale chcú pomôcť inak. Ak to takto pôjde ďalej, slovenská rozprávka o troch grošoch vôbec nemusí mať zlý koniec.
Aktívni občania, ktorí nehľadia len na svoje ciele, sú totiž hrozba pre politikov – populistov a autoritárske režimy. Stokrát opakované klišé preverila história toľkokrát, že ho môžeme pokojne považovať za pravdu.
