Pre situáciu takmer týždenného pobytu ukrajinských síl v regióne Kurska sa opäť vnucuje výraz „game changer“ – samozrejme, s otáznikmi.
Prienik do územia agresora je prelomový v každej interpretačnej verzii. Dokonca aj symbolickej, keďže jedno ruské fiasko (ponorka) už počúva na meno Kursk.
Podstatnejšie je, že pre celý ruský národ, ktorý doteraz vnímal „špeciálnu vojenskú operáciu“ ako reality šou, je zabratie asi 250 štvorcových km územia posolstvom. Vojny sa (obvykle) nehrajú na jednu bránu, ale na dve. (Aj na viac.)
Splašené evakuácie desaťtisícok ľudí z „kurského oblúka“ by mohli posúvať všeruské (panslovanské, haha) nazeranie na „špeciálnu operáciu“ ako celok.
Isteže tu nepočujete najodbornejší názor. Pre laika je vôbec najmenej zrozumiteľný postreh, že „experti sa nemôžu zhodnúť, aký je strategický zámer“.
No toto?
Ak prekročíme tradičnú prvú myšlienku autora (experti nech si pýtajú späť školné), tak proti tvrdeniu, že obrana útokom je klasika, ktorá stojí v prvej kapitole každej knihy o vojenstve, sa dá namietnuť len toľko, že to nie je stratégia, ale (obyčajná) taktika.
Alebo ste už stretli vojenského experta, ktorý si myslí, že v logistike, intenzite, masívnosti, rýchlosti dobýjania Donbasu zostáva všetko po starom?
Strategicky významné sa rysuje psychologické rozbabranie, nalomenie istôt z hlbín širokej ruskej duše. Ukrajinský vpád má strategické parametre predovšetkým ako pokus o zvrat do čoraz skeptickejšej západnej bezpečnostnej konverzácie, že z defenzívy, v ktorej Ukrajina je, nevidieť žiadne vykročenie.
Vďaka západným dodávkam zbraní Rusi tú defenzívu síce nedokážu prelomiť, ale „zamrznutý konflikt“ je bezútešná geopolitická perspektíva (na ďalšie roky), ktorej komunikačnou Achillovou pätou bude čoraz problematickejšie presviedčanie aj tej „hodnotovej(šej)“ časti západnej verejnosti. Ak sa prienik na Kursk uchytí ako dodatočný argument pre západnú podporu Ukrajiny, strategické je to až-až-až-až.
A ešte možný presah do americkej kampane. J. D. Vance nie je iba taký obyčajný „trumpovec“, jeho viceprezidentský kandidát je najsilnejší hlas toho republikánskeho krídla, ktoré deklaruje mocnejšie ako sám Trump: ani cent Ukrajine.
S argumentom (samozrejme, okrem korupcie), že Ukrajina a čierna diera sú pre americké miliardy jedna k jednej, keďže stratené územia ani tak nezískajú späť, a vôbec, geopolitický význam celej Európy je pre USA asi stotinou čínskeho.
No, toto je ozaj špekulácia. Predstaviteľný je však aj scenár, v ktorom najstrategickejší význam prieniku na územie agresora bude v premieša(va)ní debaty (za a proti) v americkej kampani.
