Zatiaľ možno len hádať, na čom minister spravodlivosti Boris Susko postavil svoje dovolanie v prípade bývalého špeciálneho prokurátora, dnes špeciálneho väzňa Dušana Kováčika.
A je pomerne ťažké si to predstaviť, pokiaľ teda vyžadujeme slušnú argumentáciu. (Inak to asi bude stáť na tvrdení o porušení práva na spravodlivý súdny proces, pretože súd neprijal všetky návrhy obhajoby na dokazovanie vrátane menej príčetných.)
Kováčik má vďaka Suskovi prerušený trest, ale správa sa, ako keby neexistoval iný variant, iba ten, že je nevinný.
Prežíva to, akoby prechádzal takou revíziou svojho procesu, na ktorej konci je zákonite jeho zbavenie viny. Vo svoju nevinu uveril tak dokonale, že by bez problémov preletel aj polygrafom.
Komu ešte slúži pamäť, z nej však bez problémov vyloví aj to, čo si teraz Kováčik necháva taktne pre seba. Pred súdom odmietol odpovedať na otázky, lebo je to menšia zábava a záujem je o iné odpovede ako v konšpiračných médiách.
Všetko to sedí asi tak ako báchorka o Lipšicovi. Teda: mohlo by to tak byť, akurát to tak určite nebolo, len čo si uvedomíte, že Lipšic pôvodne mieril do funkcie generálneho prokurátora, nie špeciálneho, a to je len jeden príklad.
Ani pri najväčšej snahe sa nedá na celú vec pozrieť očami Dušana Kováčika ani Roberta Fica. Čiže dá sa len počkať, čo mu na to odpovie súd, a dúfať, že sa tak stane čo najrýchlejšie.
Zatiaľ si možno všímať, ako bezočivo sa špeciálny väzeň vyhráža policajtom, prokurátorom, sudcom.
Kováčik vykrikuje, že sudkyňu treba vyzliecť z talára – ešte stále právoplatne odsúdený väzeň. Zato dal aspoň pozdraviť kamarátov do väzenia, to je trochu aj vtipné. Na základe znalostí pokleslejších literárnych diel sa dá predpokladať, že aj všetci kamaráti sú nevinní, to tak skrátka chodí. V opačnom prípade by to bola pre nevinnú ruku zákona aj nie celkom zamýšľaná hanba.
Desivé je na pozadí jeho výpovede vnímať, ako úspešne je uštrikovaná pavučina okolo policajtov postavených mimo služby, bývalého riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka aj čerstvo obvineného prokurátora Michala Šúreka.
Tieto kroky dávajú perfektný zmysel, keď si uvedomíme, že účelom nie je nič menšie ako Ficova likvidácia inštitúcií právneho štátu. Len tie sú preňho stále hrozbou. Je samozrejmé, že návrat k harabinovskému súdnictvu je možný, na to treba len dostatočný počet Borisov Suskov a iných zväzákov v systéme. No predbežne je najdôležitejšie, aby Najvyšší súd odolal pokusu o jeho zneužitie.
