Ak si trochu upravíme citát Jana Wericha, môžeme mu dať za pravdu, že vojna s debilizáciou sa nedá vyhrať, ale nedá sa z nej ani utiecť.
Najnovšou iteráciou na túto tému sú sťažnosti na to, že opozícia nie je jednotná, čo koalícii uľahčuje vládnutie. Iste. A svišť to balí do fólie.
Táto sprostosť má toľko vrstiev, že sa všetkým ani nedá primerane venovať, tak začnime trochu slovníkovo. Opozícia v politike je všetko, čo nie je súčasť koalície, takže je to z povahy veci mimoriadne rôznorodé a nemožné plošne spojiť, to by ste museli prizvať aj Republiku, ĽSNS a Annu Belousovovú.
Áno, je to banálne, ale v roku 2024 sme sa dostali tak ďaleko, že to treba povedať. Čiže sa dostávame k poznaniu, že sa v opozícii pri (1.) nejakých témach v (2.) nejakej podobe spájajú (3.) niektoré strany. Mávajú na to viac a menej rozumné dôvody, ale je to vždy na nich a nie je vhodné vnucovať sa im.
To už sme pri téme dôstojnosti.
