Je to najstarší príbeh v knihe autokratov: nestačí ovládnuť políciu, prokuratúru, finančné toky a médiá. Treba mať pod kontrolou aj inštitúcie, ktoré interpretujú históriu, vzdelávajú a zabávajú masy. Ak to niekto vie, tak napríklad Viktor Orbán.
Pred pár mesiacmi sa objavila správa, že chce postaviť pyramídu kultúry: každé vidiecke divadlo, múzeum, hudobné teleso alebo knižnica bude riadené centrálne. Vytvorila by sa vodotesná kontrola týchto inštitúcií pre efektívnu kontrolu maďarského kultúrneho dedičstva.
Tento plán narazil na taký silný odpor širšej kultúrnej a umeleckej obce, že nateraz ho odložili. Odvtedy odstúpil aj otec návrhu, minister kultúry, aj keď z iného dôvodu. Samozrejme, Orbán sa k svojmu plánu v nejakom čase v nejakej forme vráti.
Martina Šimkovičová nemá plány ani pyramídy. Nateraz odvoláva šéfov inštitúcií z pomsty a za kultúrne dedičstvo Slovákov považuje to, čo sa páči práve jej. Aj ona narazila na odpor širšej kultúrnej obce a berie to osobne.
Na svojich dezinformačných kanáloch sa ponosuje, že zažíva teror a útoky. Nevyberané nadávky a vulgarizmy na jej adresu odmietnime. Aj bez nich sa dá protestovať proti teroru, ktorého zdrojom je práve ona.
Teror neslobody, teror amaterizmu, teror pomsty, teror nevkusu, teror nekultúrnosti, teror nevzdelanosti, teror arogancie, teror nezodpovednosti.
Desaťtisícový dav to povedal jasne: nie každý umelec sa dá kúpiť, zastrašiť alebo odvolať. Oni, všetci tí skvelí herci, režiséri, hudobníci, umelci a manažéri, budú tvoriť, aj keď sa Šimkovičová vráti do Kittsee.
