Veľký, drahý, ale úplne nepraktický alebo nevyužiteľný – takýto dar dostal na základe juhoázijskej tradície pomenovanie biely slon. Panovníci svojich súperov obdarovávali posvätnými a nedotknuteľnými albínskymi slonmi, ktorých nebolo možné sa zbaviť, no boli náročné na starostlivosť.
Slovensko teraz plánuje takéhoto bieleho slona dokonca dobrovoľne kúpiť. Slovenské médiá opäť priniesli informáciu, že USA nám ponúkli kúpu útočných vrtuľníkov AH-1Z Viper s „výraznou zľavou“ – tentoraz za cenu 600 miliónov dolárov.
V skutočnosti žiadna zľava neexistuje a Vipery síce dobre vyzerajú na prehliadkach, ale sú prakticky nepoužiteľné na budúcom bojisku.
Súmrak útočných helikoptér
Ka-52 sú najmodernejšie ruské vrtuľníky a z hľadiska vlastnej ochrany sú svetovou špičkou. Na Ukrajine sa však neosvedčili – Rusi preukázateľne prišli o polovicu flotily, realistický odhad sú dve tretiny.
V praxi sa dnes ukazuje, že útočné vrtuľníky nedokážu úspešne pôsobiť v prostredí s modernou protivzdušnou obranou a drvivú väčšinu úloh, ktoré pôvodne mali útočné vrtuľníky, dokážu plniť nepomerne lacnejšie nepilotované prostriedky.
Útočné vrtuľníky budú postupne nahradzované dronmi (respektíve sa bude meniť ich funkcia). To nie je novinka: pred desaťročím Izrael vyradil staršie AH-1, Japonci dnes rušia celú kategóriu útočných vrtuľníkov v prospech dronov, Nemci tiež a prechádzajú na drony a viacúčelové vrtuľníky. Američania – s výslovným odkazom na ukrajinské bojisko – zastavili program nového prieskumno-bojového vrtuľníka FARA.
A samotné vrtuľníky sa stanú „lovnou zverou“ dronov, čoskoro celých rojov dronov, ktoré na ne budú na bojisku „poľovať“. Takže žiadny veliteľ nebude ochotný riskovať ich nasadenie v blízkosti bojovej zóny.
V roku 1999 nasadili Američania na základni v Albánsku dve letky vrtuľníkov AH-64 pre boje v Kosove – ale nevzlietli na jedinú bojovú misiu. Ani jeden veliteľ či politik skrátka nechcel riskovať stratu takých drahých strojov a ich posádok. Tento výlet stál Američanov 480 miliónov dolárov.
AH-1 Viper sú nepoužiteľné na budúcom bojisku
V budúcnosti budú perspektívne len tie vrtuľníky, ktoré dokážu z dostatočnej vzdialenosti od bojiska riadiť vlastné drony a vyhľadávať pre ne ciele.
Toto zatiaľ vedia len novšie verzie amerických AH-64, ktorých nákup ohlásilo v uplynulých dňoch Poľsko. Celkovo chce získať v nasledujúcich rokoch až 96 strojov.
Majú totiž tri zásadné výhody oproti AH-1Z. Majú aliančný datalink Link 16 (zjednodušene „pripojenie na armádny internet“). Majú datalinky a vybavenie na riadenie dronov, takže vedia pôsobiť ako ich riadiace stanice. A majú radar, ktorý vie nájsť jednotlivé vozidlá až na 16 km, ale čo je dôležitejšie – zoskupenia techniky až na 30 – 40 km. K nim vedia následne posielať drony, vyčkávaciu muníciu (druh kamikadze dronov) a NLOS strely (strely s veľmi dlhým dosahom).
Link 16 integrujú Američania do AH-1Z Viper len teraz, posledné dve spôsobilosti pre technické a rozpočtové dôvody mať nebudú. Takže AH-1Z čaká na budúcom bojisku osud ruských Ka-52.
AH-1Z Viper sú navyše „vrtuľníky do pekného počasia“. Keďže nemajú radar, len elektro-optické systémy, a nemajú ani systém odmrazovania rotorových listov – čo je v európskom priestore vážny handicap –, nemôžu operovať v podmienkach silného dažďa, sneženia, hmly a tvorby námrazy.
Desať AH-1Z Viper má mať vo výzbroji aj Česko, prvé dva z nich došli vlani. Bude zaujímavé sledovať, koľko dní v roku nebudú môcť napokon vôbec lietať.
Náklady a udržateľnosť prevádzky
Keďže AH-64 sa vyrobilo rádovo viac ako AH-1Z, majú približne rovnakú obstarávaciu cenu – aj keď sú výrazne lepšie. Preto AH-64 porazili AH-1Z v každom jednom tendri, v ktorom súperili.
Nejde však len o cenu nákupu, ale o cenu za celý životný cyklus. A náklady na prevádzku majú AH-1 podľa oficiálnych amerických údajov štyrikrát vyššiu ako AH-64. To je, samozrejme, dané prevádzkou AH-1 prioritne z lodí, ale ani na suchu tie čísla nebudú lepšie ako pri AH-64: pretože opäť – úspory z množstva, plus veľa servisných a údržbových postupov je pevne daných, bez ohľadu, kde vrtuľníky pôsobia.
Ďalším problémom je udržateľnosť ich prevádzky. Celá podpora flotily Viperov je navesená na ich kľúčového prevádzkovateľa – americkú námornú pechotu (USMC). Okrem Američanov prevádzkujú po 12 kusov Bahrajn, bude Nigéria a desať Česi. Keď USMC vrtuľníky vyradí, celá podpora prevádzky v iných štátoch narastie do astronomickej výšky – alebo sa celkom zrúti.
A ďalšia verzia AH-64 (Version 6) – už má mať plne integrované všetky námorné spôsobilosti. Je možné, že americká námorná pechota postupne vyradí všetky AH-1Z a nahradí ich námorným variantom AH-64. Prvé kroky tohto scenára sa už reálne dejú.
Mýtus o zľave
Na jar minulého roku prišiel vtedajší minister Jaroslav Naď s bombastickým oznámením, že za darovanie migov Ukrajine môžeme kúpiť od USA vrtuľníky AH-1Z Viper za výbornú cenu – 340 miliónov dolárov. S údajnou zľavou 700 miliónov.
Ani jedno nebola pravda. Zdroje z oboch strán hovoria úplne iný príbeh. Keď Američania na jeseň 2022 organizovali druhé kolo finančnej pomoci pre partnerov ako kompenzáciu za pomoc Ukrajine, Slovensko už nemalo nárok.
Slovenská strana teda prosila Američanov, čo by nám ešte mohli dať. A tí mali v skladoch dvanásť AH-1Z vyrobených pôvodne pre Pakistan.
Údajná „zľava“ vznikla tak, že sa za základ zobral 952-miliónový maximálny rámec kontraktu schválený kongresom USA pre Pakistan. Čo schváli kongres, však obsahuje množstvo ďalších doplnkových a náhradných systémov, výzbroje a podobne. V drvivej väčšine prípadov partneri objednajú len časť kongresom schválenej výzbroje.
O neexistencii „zľavy“ sa presvedčil na návšteve USA minister Kaliňák, keď ju chcel „preniesť“ na prípadný nákup protilietadlových systémov Patriot.
Šesťsto miliónov schválených Kongresom pre Slovensko teraz je opäť len maximálny rámec – pôvodná ponuka na „pakistanské“, doplnené o požiadavky našich vojakov.
AH-1Z sa dnes skutočne dajú kúpiť lacnejšie – ale už aj nové. Američania sa totiž snažia čím dlhšie udržať v prevádzke ich výrobnú linku. Nigéria 12 nových kupuje za 455 miliónov dolárov (pôvodný maximálny rámec schválený Kongresom pre Nigériu bol takisto miliarda).
A na trh navyše prichádza prvých 27 kusov AH-1Z – zánovných, len vo štvrtine či dokonca v pätine plánovanej životnosti –, ktoré USMC vyraďuje z výzbroje. Česi z nich k svojim štyrom kúpeným dostanú šesť zadarmo.
Nekupujme „biele slony“
Ani jeden modernizačný program našej armády za posledných desať rokov nie je ukončený, všetky ešte „pýtajú peniaze“. Nemôžeme si dovoliť ďalšie „žrúty peňazí“, musíme ukončovať projekty, aby sme mali konečne hotové a bojaschopné aspoň niektoré spôsobilosti. Útočné vrtuľníky neboli ani v pláne.
Nákup vrtuľníkov, ktoré majú extrémne náklady na prevádzku, ktoré bude treba dovybaviť, aby mohli vôbec pôsobiť v informačnom prostredí NATO (a teda zaplatiť integráciu datalinku Link 16), a ktorých prevádzka je naviazaná na jedného kľúčového prevádzkovateľa, je veľmi zlý nápad.
Kúpiť navyše stroj, ktorého úlohy už na dnešnom bojisku plnia oveľa lacnejšie drony, NLOS strely, a teda žiadny príčetný veliteľ nebude riskovať stratu pilotovaných, drahých vrtuľníkov, je doslova vyhodením peňazí na „biele slony“.
