Autor je umelec a publicista
„Brzdy a protiváhy v prípade stíhaných vyšetrovateľov NAKA absolútne nefungujú,“ tvrdí advokát Peter Kubina. Prípad čurillovcov pritom nie je zďaleka jediným, pri ktorom prechádzajú inštitúcie testom.
Po necelom roku vládnutia súčasnej garnitúry musíme konštatovať, že Ficov gang vo svojom ťažení za pomstou a zabezpečením beztrestnosti svojim členom prechádza systémom bŕzd a protiváh ako nôž maslom. Prepustenie právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika na slobodu je špičkou ľadovca, ktorá dáva tušiť, aké procesy sa rozbehli na ďalších úrovniach systému spravodlivosti.
Výčitka môže smerovať aj k vládam Matoviča a Hegera, ktoré vznikli na základe volania po očiste spoločnosti. Síce dokázali niektorými personálnymi výmenami rozviazať ruky polícii a súdom, čím umožnili aj stíhanie prominentných osôb, ale na zásadné reformy, ktoré by posilnili samotné inštitúcie systému spravodlivosti, už nemali kapacitu.
Jedno je však zrejmé. Reči o tom, že ľudia okolo Smeru a Hlasu sa síce starajú predovšetkým o vlastnú nedotknuteľnosť, ale aspoň vedia vládnuť a vďaka svojim manažérskym schopnostiam dajú do poriadku štát, rozvrátený obdobím politickej nestability, boli čistá fantazmagória.
Žiadny demokratický štát nemôže stabilne fungovať v situácii, keď sa jeho kostra, ktorou je právo a spravodlivosť, ohýba spôsobom, akého sme svedkami posledné mesiace. Predstava, že povedzme Drucker bude na ministerstve školstva rozvíjať kritické myslenie a bojovať proti hoaxom, zatiaľ čo vláda, ktorej je súčasťou, bude deštruovať právny štát, vyrábať zo zločincov obete a zaplavovať spoločnosť jednou lžou za druhou, je čistý úlet.
Tak ako po vražde Jána a Martiny, aj dnes je téma spravodlivosti alfou a omegou. A stále platí, že podmienkou nastolenia spravodlivosti a práva je politická porážka garnitúry, ktorá vládne najdlhšie v ponovembrovej histórii Slovenska. To môže rozrušiť tých, ktorí nezabudli, ako volanie ulice po spravodlivosti vynieslo na vrchol Matoviča.
No ani trauma z Matoviča nie je dobrým dôvodom, aby sme uverili ilúzii poriadku zaobaleného do technokratického výkonu moci zbaveného ideálov. Tak ako po vražde Jána a Martiny, aj dnes treba v spoločnosti zapáliť iskru, túžbu po naplnení základných hodnôt. Táto emócia je pre porážku Fica jednoducho nevyhnutná.
Poučením posledných rokov však je, že ideály musia byť podporené kompetenciou na zásadnú reformu systému spravodlivosti, na ktorej konci musia byť aj brzdy a protiváhy schopné lepšie odolávať aj politicky zručným nájazdníkom.
