Vyzývanie Hlasu, nech otvorí otázku výmeny Šimkovičovej, na prvé čítanie škodiť nijako nemôže. Na prvé. Apelovať na to lepšie, normálnejšie vo vládnej koalícii je zdanlivo legitímna politika. Ešte i keby to bolo (najmä) píár. Asi v zmysle akože my, Progresívne Slovensko, nespíme, neleníme, sme tu, kritizujeme, navrhujeme, vidíte, počujete?
Napokon, keby motyka vystrelila, tak môžu si aj prisvojovať podielnictvo na páde ministerky, od ktorej horšej na Slovensku nebolo a niet. To by však tá motyka musela strieľať mimoriadne.
Totiž pravdepodobnosť, že po impulze PS či inej opozície sa niečo pohne, udeje – napríklad Šutaj Eštok problém nanesie na koaličnej rade – je limitne blízka nule. Kdeže, Šutaj Eštok to nanesie akurát pre médiá, aby sa opäť a zase do prázdna morfondírovalo, aké krátke centimetre, ba priam milimetre chýbali Slovensku do budúcnosti PS-Hlas-SaS-KDH.
Ak z komunikačného sveta prejdeme do reálneho, tak starosť PS o slovenskú kultúru formou nabádania (nahuckania) „lepšej“ časti koalície postaviť sa proti ministerke je klamanie telom. Podobne ako Šutaj Eštok, manipulácia verejnosti. Pričom pozor.
Samotná bezobsažnosť, iracionalita situácie, že Hlas sa vymedzí proti Šimkovičovej viac než komunikačne, je na celej veci zlo ešte najmenšie.
Väčšie zlo spočíva v tom, že – napriek celoživotnému poučeniu z „rokovaní“ o alternatívnej koalícii (PS-Hlas-SaS-KDH) – Šimečka a spol. neprestávajú šíriť, ba dokonca betónovať fikciu, že Hlas je čosi iné, lepšie, menej skazené, zodpovednejšie než SNS (Smer). Takže je s ním možný aj dialóg. A teda, veru, „pozitívne“ pôsobenie zvonka na Pellegriniho stranu je, respektíve môže byť tiež cestou, ako vplývať na kroky a politiku Fica IV.
A to je už podvod. Udržiavať zdanie, že krížom spektrom je možná nejaká konštruktívna, produktívna politika, ktorej spojnicou je „umiernený“ Hlas, je pokračovanie v blúdení slepou uličkou. Zahmlievanie a šminkovanie spolupáchateľstiev – degradácia demokratického parlamentarizmu na kolobeh skrátených konaní, personálny absolutizmus tam, kde formálne, zvykovo je potrebný konsenzus (Kolíková a ďalší).
Švindľovanie, nevedomé či taktické, na tému identity Hlasu je zdrojom ďalších a ďalších nedorozumení a omylov. Napríklad – veľmi aktuálne – Pellegrini vystúpil zo strany, on je nadstranícky prezident. Ak chcete niečo vedieť, choďte za Šutajom Eštokom.
