Pri najlepšej vôli sa nedá odolať návratu k debate „je legitímny názor komentátora, že Pellegrini je prijateľnejší od Matoviča“.
Treba sa pozrieť bližšie na pojem legitimity.
Vratká legitimita tvrdenia Pellegrini nad Matoviča leží v triviálnej úvahe. O predsedovi OĽaNO si môžeme myslieť len to najhoršie – také je aj autorské odporučenie –, ale jedno nie. Matovič nepredstavoval, nepredstavuje a predstavovať nebude systémové riziko pre ústavné zriadenie.
Isteže, plošný test národa, Sputnik, Baťová, protimediálna paranoja, obchádzanie štandardných procesov a veľa iného niesli celý katalóg symptómov nedemokratických spádov. V straníckej a koaličnej konštelácii, v ktorej sa Matovičovi prihodili pozície hlavného lídra, premiéra a minfina, však vždy existovala početne i argumentačne relevantná vnútorná opozícia.
SaS, Valášek, Šeliga, Žitňanská (Jana) i ďalší fakticky znemožňovali, aby na krídlach svojich spádov Matovič ulietaval príliš vysoko a ďaleko. Povedzme až tak ďaleko, aby komukoľvek príčetnému mohlo napadnúť nejaké systémové riziko.
