Milan Šimečka (1930 – 1990) bol československý intelektuál, v rokoch disentu dôsledný zástanca slobodnej spoločnosti. Jeho knihy Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a Koniec nehybnosti zohrali v slovenskej kultúre odporu kľúčovú rolu.
V Novembri 1989 sa spolu s Miroslavom Kusým stali v rámci VPN v plnej miere súčasťou zmeny totalitnej spoločnosti na slobodnú.
Milan Šimečka zomrel v septembri 1990 ako predseda zboru zahraničných poradcov prezidenta Václava Havla vo svojej poslednej službe demokracii. V čase Novembra 1989, a po ňom, bol naším priateľom, poradcom, učiteľom.
Preto sme v zostave Martin Bútora, Juraj Flamík, Fedor Gál, František Mikloško, Miroslav Kusý, Peter Tatár a Peter Zajac založili v roku 1991 Nadáciu Milana Šimečku. Ako pokračovatelia Novembra 1989 za pomoci Terezy Grelovej, Inge Vagačovej, Jany Kviečinskej a ďalších v tradícii slovenských demokratických spolkov, ktorú rozrušil len fašistický a komunistický totalitný štát. Zmyslom nadácie sa stalo, v duchu filozofického odkazu Milana Šimečku, podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, humanity a občianskej spoločnosti.
Nadácia Milana Šimečku iniciovala niekoľko dôležitých projektov. Išlo o vzdelávanie o základných ľudských právach, určené najmä školám. Bola to tiež podpora slobodnej žurnalistiky, najmä regionálnej.
Nasledovali projekty orálnej histórie, zbieranie osobných svedectiev z jednotlivých úsekov našich dejín. Oslovila svedkov z období prvej ČSR, zhromaždila unikátny obsiahly materiál o osudoch tých čo prežili holokaust. Zamerala sa aj na spomienky pamätníkov obdobia po roku 1945 a na November 1989. Venovala sa dielu Dominika Tatarku i publikovaniu diela Milana Šimečku.
Nadácia Milana Šimečku postupne rozširovala svoju činnosť na ďalšie okruhy najaktuálnejších problémov.
Nikdy sa nespreneverila úlohe, vyplývajúcej z jej základného štatútu, v ktorom sa zaviazala „podporovať aktivity zamerané na porozumenie a spoluprácu medzi národmi, národnosťami a etnickými skupinami, s osobitným dôrazom na rozvoj česko-slovenských vzťahov“.
V týchto činnostiach pokračuje aj súčasná Nadácia Milana Šimečku, lebo to má vpísané v erbe a rodnom liste. O tom sme ako zakladajúci členovia Nadácie a prví členovia jej Správnej rady hlboko presvedčení, lebo pokladáme súčasnú NMŠ nielen za pokračovateľku našej činnosti, ale aj posolstva Milana Šimečku.
Akékoľvek útoky na jej pôsobenie, znevažovanie jej činnosti, považujeme za hrubé porušenie toho, čo nám priniesol November 1989: žiť v slušnej, demokratickej, tolerantnej spoločnosti, akú si Slovensko po útrapách s fašizmom a komunizmom zaslúži.
