Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Nikto príčetný netvrdí, že v starom režime riešili etické dilemy všetci a od rána do večera. Niektorých lámali na spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou, iní sa snažili uloviť pred Vianocami kilo banánov v najbližšom zelovoci. A kým sa ktosi nebál napísať do samizdatu a komunikovať s imperialistickým Západom, jeho brat, kolega či sused dosahovali vrchol revolty zháňaním kontaktov v autoservise.
Priaznivci sivej sa netrápili, ale tí ďalší sa pravidelne rozhodovali medzi kompromismi s mocou a osobnou voľbou pre slobodu.
Po rokoch raného kapitalizmu a privatizačných svinstiev sa chvíľu zdalo, že sa vážne morálne dilemy skončili. Takmer všetci sa spojili v dosahovaní osobnej prosperity. Etické polemiky typu eutanázia, potrat a registrované partnerstvá sú virtuálne, dokonca až – s výnimkou priamych aktérov – bezbolestné. Stačí pár odpozeraných múdrostí a veľa drzosti.
Fico IV. a jeho devastační priatelia z koalície pri deštrukcii inštitúcií a spoločenských vzťahov prinášajú bohatú nádielku ozajstného mravného rozhodovania.
Zostať pod skompromitovanou a ovládnutou značkou alebo prísť o výplatu? Podporiť odvolaného šéfa alebo zaklopať primerane zohnutý na dvere nového? Zamknúť sa doma alebo sa angažovať na námestí, v práci a mediálne, riskujúc problémy? Zastať sa nespravodlivo ohovorených alebo ich nechať padnúť až na dno a ísť na pivo s popravnou čatou?
Opäť to nie je agenda väčšiny. Dosť je tých, ktorí sa po minútach záujmu o veci verejné preklikajú späť k porovnávaču cien dovolenky v Turecku. Necítia sa účastníkmi akéhokoľvek druhu moci. Sú raz a navždy presvedčení o svojej bezvýznamnosti a o morálke počuli naposledy, keď si v škole prezerali oplzlé časopisy.
Časy nových rozhodovaní medzi kompromismi a pravdou sú riskantné. Súčasne však prinášajú do životov čosi hrdinské, dôležité až existenciálne. Už znovu nejde iba o banality a takpovediac o guľôčky. Po stagnujúcom bezvetrí sa črtajú nebezpečné búrky.
Nastal čas dozrieť a sústrediť sa, zmobilizovať rozhľad, postoje a odvahu. Hystéria je zbytočná – politické procesy sa tak rýchlo nezačnú a pracovné tábory sa otvárať nebudú. Napriek tejto soft podobe mravného úpadku ľudia, ktorí sa nechcú pred sebou hanbiť, si musia zadefinovať hraničné čiary kompromisov a vyjadriť (aj navonok) dostatočnú mieru odhodlania.
Dnešní držitelia moci morálku zavrhli. Nechcú s ňou mať nič spoločné, občas sa ňou ohadzujú a rečami o nej zahlieňujú verejný priestor. O to viac sa mravnosti musia držať ich oponenti a súperi.
