Stúpajúci výtlak Orbána na globálnej scéne podčiarkujú početné recenzie jeho prednášky v Baile Tusnados. Zatiaľ čo po jeho „myšlienkach“ na mieste, kde sa s predstaviteľmi maďarských menšín stretáva pravidelne, pred rokom, tromi, piatimi ani pes neštekol – presnejšie takmer ani pes, výnimkou je Gyimesi -, teraz sa mu dostalo nevídanej rezonancie.
Niežeby seno bolo vyššej akosti, ako bývavalo. Nebolo, do širšej globálnej poznateľnosti Viktora sa však pozlieval jeho obdiv k Trumpovi, sabotérska prítomnosť v Bruseli a domáci kult vizionára. Ten sa datuje do roku 2014, keď v súvislosti s vlnou utečencov z Kosova povýšil migráciu na budúci mega problém EÚ i zemegule. Čo mu o pár mesiacov vrchovato vyšlo.
Kritický duch recenzií isteže prevažoval, avšak kazil ho falošný a smiešny naratív, že niečo málo pravdy (v akomsi hlbšom jadre) ten Orbán aj má. Gros tohto kultu spočíva na takých nepodloženostiach, že videl o dva rohy ďalej ako Merkelová („wir schaffen das“), a aj EÚ, ktorá ho najprv kritizovala za rovnaký plot, aký dnes toleruje a schvaľuje Fínsku, Poľsku, Španielsku.
Orbánovo zásadné východisko, na ktoré postavil a stavia svoju celú politiku, je „veľká zmena svetového režimu“. Z reality dneška, že Čína, Rusi, Irán a iní autokrati sa pokúšajú prepísať pravidlá svetového spolužitia, vyvaril Orbán bláznivý záver: ekonomické, kultúrne, vzdelanostné, technologické, vedecko-výskumné centrum zemegule na ďalšie desaťročia a storočia bude Ázia.
Iste, nič nie je vylúčené, v dokonavom vide – teda už to je - je to korunovaný nezmysel. Rozumejme sa: skutočnosť, že vyššie menovaní robia dnes a denne všetko, aby prepísali unilaterálny Pax Americana na multilaterálny bordel, je vec jedna. A celkom iná vec sú všetky relevantné fakty, štatistiky, trendy a úvahy založené na ráciu a nie „wishful thinkingu“, ktoré dávajú zanedbateľnú pravdepodobnosť prognóze „storočie Číny“.
Všetci, ktorí sa nevysmievajú Orbánovi za to, že budúcnosť „čínskeho storočia“ berie ako hotovú vec, ale naopak, bľabotanie v Baile Tusnados si vyložili akože „berme Orbána vážne“, sa chytili do primitívnej pasce.
Stali sa, respektíve stávajú sa užitočnými idiotmi v hybridnej vojne na nesprávnej strane. Orbán nemá pravdu v ničom. Je toxický a je ohrozením demokratického systému, to iste. Avšak ten, kto sa nesmeje a neuťahuje si z neho, ale berie vážne, že lídrami civilizácie, technológií, ekonomiky, blahobytu budú popri Číne a Indii - teraz pozor – Pakistan, Indonézia, Malajzia by sa mal hlásiť na urgentnom príjme.
