Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Keď Ukrajinci 6. augusta tohto roku začali „špeciálnu vojenskú operáciu“ na území Ruskej federácie, konkrétne v Kurskej oblasti, nebol som presvedčený, že to je dobrý nápad. Ukrajinským silám pri Charkove sa stále nepodarilo vytlačiť ruské jednotky z územia, ktoré obsadili pri nedávnej ofenzíve, pri Chersone sa ukrajinské jednotky po niekoľkých mesiacoch bojov museli stiahnuť z ľavého brehu Dnepra a na viacerých miestach frontu v Donbase ruské jednotky postupujú, aj keď pomaly a za cenu obrovských strát na vojenskej technike a najmä ľudských obetí.
Začať ofenzívu v situácii, keď Ukrajina pociťuje nedostatok vycvičených vojakov, a tí by boli potrební práve na fronte v Donbase, sa zdalo ako šialene riskantný a zbytočný nápad. Obzvlášť, ak tá ofenzíva smerovala na územie Ruskej federácie.
Je pravda, že to nie je prvé preniknutie ozbrojených jednotiek z Ukrajiny na územie Ruska. Lenže dve predchádzajúce akcie neuskutočnili ukrajinskí vojaci, ale jednotky zložené z občanov Ruskej federácie, ktorí sa pridali na ukrajinskú stranu a bojujú proti Putinovmu režimu. A obe akcie mali skôr propagačný charakter.
